SME

Legendy hokeja

Písali históriu slovenského hokeja. Vo svojej dobe patrili medzi najlepších hráčov sveta. Legendy hokeja predstavujú najvýraznejšie talenty tejto hry, ktoré sa navždy zapísali do sŕdc jej fanúšikov.

Jozef Golonka: Búrlivák s nosom na góly

Patril k najväčším talentom povojnového svetového hokeja. Jeho impulzívny štýl hry a nos na góly z neho urobili ikonu tohto športu v Európe. Aj keď sa Jozef Golonka nikdy nestal majstrom sveta, navždy ostal hrdinom hokejovej odplaty Sovietom za august '68.

Jozef Golonka pričuchol k ľadu už v rannom veku. So sestrou Julkou vytáčal piruety pod trénerským dozorom matky, ktorá sa venovala krasokorčuľovaniu. Mladý Golonka sa však lepšie cítil na zamrznutom Štrkoveckom jazere, kde s kamarátmi z Ružinova na kvinťákoch a so stokrát opravenými hokejkami naháňal prvé puky. Práve tam si ho všimol Vilo Čech, ktorý po okolí hľadal mladé talenty pre bratislavský Slovan.

Golonka začal trénovať v doraste pod vedením Miška Polóniho, ktorý vychoval viacero vynikajúcich hokejistov. V sezóne 1955/56 nastúpil ako sedemnásťročný na svoj prvý ligový zápas za mužov Slovana. A hneď v prvom zápase proti ZJŠ Brno strelil svoj prvý ligový gól.

Golonka rýchlo zapadol do prvého kádra. Bol dravý a rýchly, na svoju dobu hral celoplošný hokej a nebál sa tvrdých súbojov. Svojou búrliváckou povahou a drzosťou sa stal miláčikom bratislavského publika. Svojou technikou a ťahom na bránu si zase získal rešpekt súperov. Útok bažantov Valach – Golonka – Zábojník často rozhodoval dôležité zápasy.

Dva roky v Jihlave

Golonka narukoval síce do ÚDA Praha, vojenčinu si však odkrútil v Jihlave. Práve vtedy tam ešte len vznikal armádny klub Dukla, ktorým neskôr prešlo viacero vynikajúcich reprezentantov a ktorý dlhé roky dominoval československej lige. Svojimi výkonmi na Vysočine sa logicky dostal do juniorskej reprezentácie, kde v drese levíčat, ako sa národnej juniorke hovorilo, patril medzi najvýraznejších nováčikov.

Keď v roku 1959 skladal tréner Vlastimil Sýkora tím na majstrovstvá sveta seniorov, ktoré sa hrali v Československu, Golonka sa ako jeden z mladých talentov dostal do konečnej nominácie. Sýkora totiž vsadil na novú krv a nenominoval viacero matadorov. Tak sa zrodil jeden z najtvorivejších útokov v histórii národného tímu Volf – Golonka – Jiřík, ktorý svojou kombinačnou hrou a nasadením napriek nízkemu veku hráčov šokoval odborníkov. Československo nakoniec na domácej pôde vybojovalo bronz a mladý Golonka k nemu prispel siedmimi gólmi a štyrmi asistenciami.

Po dvoch sezónach v Dukle sa Golonka vrátil do milovaného Slovana. Ten formoval kvalitný tím, ktorý chcel konečne zaútočiť na prvenstvo v lige. Z Prahy sa vrátil Ján Starší, z Brna zase Julo Černický. Karol Fako sa vracal z Tankistu, Fero Gregor sa po dvoch rokoch na Vysočine tiež upísal belasým.

Golonka dokonca stiahol z Jihlavy do slovenskej metropoly aj Joža Bártu a Mira Bereka, krídelníkov Dukly. Väčšie mená mal v tom čase na súpiske už len odveký rival Slovana – Rudá Hvězda Brno, tím, ktorý však každý poznal pod menom Kométa.

Kanonier Slovana

Od začiatku začal tréner Laco Horský stavať Golonku do prvej formácie s krídlami Jánom Starším a Julom Černickým. Hráči akoby k sebe patrili odjakživa. Starší bol koncovým hráčom, s tvrdou strelou a priamym ťahom na bránu, Černický bol nenahraditeľným údržbárom útoku, zvládal čiernu robotu v rohoch klziska aj sa včas vracať do obrany. Golonka stmeľoval útok presnou nahrávkou a prehľadom v hre, vedel meniť tempo zápasu aj ukorčuľovať celú päťku súpera.

Už v prvej sezóne v spoločnom útoku sa stali postrachom súperov. Legendárnymi sa stali najmä ich nacvičené signály, po ktorých padali góly hneď v prvej minúte stretnutia. Golonka vedel vyhrať buly a dvomi nahrávkami cez obrancu dostať bleskovo Staršieho do brejku. Ten sa sám pred brankárom len málokedy mýlil.

Golonka sa stal ikonou klubu. Hrával s deviatkou, ako jeho vzor Gordie Howe a tiež sovietsky rýchlik Vsevolod Bobrov. Často sa staral o atmosféru na štadióne, jeho čestné kolo okolo klziska bolo rituálom pred každým domácim zápasom.

Divákov bavili aj jeho časté potýčky so súpermi a rozhodcami. Pre rečnenie často vyfasoval desať minút plus dokonca zápasu. Šuškalo sa, že keby Golonka hral aj v zápasoch, v ktorých pauzoval pre dištanc, bol by kráľom strelcov každú sezónu.

Na lavici hanby však Golonka nikdy nesedel pre zákernosť. Aj keď jeho prezývka by mohla naznačovať opak. Volali ho Žiletka. Meno mu prischlo po zápase s moskovským CSKA, kde nasadil tvrdého boďára práve obdivovanému Bobrovovi. Ten nebol jediný, kto neskôr okúsil, aké to je naraziť pri mantineli na Golonkovu „britvu“.

Korunný princ ligy

Už v sezóne 1959/60 skončil Slovan v lige druhý, hneď za Rudou Hvězdou. Starší bol kráľom strelcov súťaže (26 presných zásahov), Golonka druhý, keď svetlo za bránkou súpera rozsvietil 24-krát. Už o rok neskôr však hral prím Žiletka a suverénne dominoval tabuľke strelcov.

Golonka bol na vrchole formy a v sezóne 1961/62 Slovan nemal v lige konkurenciu. Po 28. kolách bol Slovan prvý, s dvojbodovým náskokom pred Kométou. Tej navyše v 24. zápase ligy uštedril potupnú prehru 10:1. Do konca sezóny ostávali štyri zápasy, a aj keď bola Bratislava k titulu tak blízko, nakoniec naň nedosiahla.

V dôležitom zápase s pražským Spartakom Sokolovo prehrala po nešťastnom góle od Neveselého. Slovan odohral v 60. rokoch ešte niekoľko skvelých sezón, už nikdy však nedokázal prelomiť svoju športovú kliatbu. Stal sa korunným princom, nikdy nie kráľom ligy. A to ani potom, ako do tímu pribudol ďalší vyhlásený ostrostrelec Václav Nedomanský.

Golonka prežíval rovnakú smolu ako v lige aj v reprezentácii. Azda žiadnemu inému hráčovi takých kvalít v kariére neunikali zlaté medaile tak tesne a tak často. Aj keď o ňom medzinárodná tlač písala ako o Pelém na ľade a ruský tréner Tarasov sa pred šampionátom v roku 1965 nechal počuť, že keby mal Golonku v tíme, vyhrá titul na sto percent, aj tak sa zo zlata kapitán Slovana nikdy netešil.

Darmo bol v Tampere '65 vyhlásený za hráča turnaja, po prehre so Sovietmi 1:3 to stačilo len na striebro. Z majstrovstiev sveta si ich Golonka doniesol ešte dva a pridal k nim aj rovnaký počet bronzových kovov.

Prvý slovenský kapitán

Tie najkrajšie chvíle však Golonka pripravil pre svojich fanúšikov na olympiáde v Grenobli v roku 1968. Československo žilo pražskou jarou, uvoľnenie, ktoré priniesla politika Alexandra Dubčeka, sa premietlo aj do športu. Vôbec prvýkrát si mohli hráči zvoliť svojho kapitána sami, teda neurčovala ho strana svojím direktívnym rozhodnutím. A v hlasovaní dostal dôveru spoluhráčov práve Golonka, ktorý sa tak stal prvým Slovákom s kapitánskym céčkom na drese s levom na hrudi.

Národný tím zlato z olympiády nepriniesol, aj Golonka sa musel nakoniec uspokojiť len so striebrom. Ale fanúšikovia ho vítali ako hrdinu. ČSSR totiž na turnaji porazilo Sovietov 5:4 v zápase, ktorý patrí dodnes k najemotívnejším športovým duelom histórie. Výhra proti zbornej totiž mala pre krajinu symbolický význam.

Pamätným bol už samotný úvod zápasu, keď Golonka po rozkorčuľovaní upozornil rozhodcu, že niektorí sovietski hráči nemajú chrániče na korčuliach. Museli si ich ísť vymeniť a to zbornú zjavne vyviedlo z koncentrácie. Zápas sa začínal s polhodinovým meškaním a Golonka sa v ňom blysol parádnou nahrávkou Jiříkovi, ktorý poistil opojné víťazstvo.

Veľkú zásluhu na triumfe však mal najmä brankár Vlado Dzurilla, ktorý zvládol záverečný nápor sovietskej komandy. Tá v poslednej tretine zamkla súpera v jeho obrannom pásme, Macík - ako Dzurillu volali spoluhráči - však bol nepriestrelný. Bola to prvá prehra Sovietov na najvyššom fóre po šiestich rokoch. Hokejistov na letisku v Prahe vítalo 70-tisíc vďačných fanúšikov.

Odplata Sovietom

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bolo jasné, že žiadne zmeny sa konať nebudú. V hokejovom svete sa však predsa jedna konala. Šampionát v nasledujúcom roku sa presúval z Prahy do Štokholmu.

Boli to posledné Golonkove majstrovstvá sveta. A celý svet bol zvedavý najmä na zápasy ČSSR so ZSSR. Tím dostal viac než 5000 telegramov od fanúšikov. Všetky s jediným odkazom: Nemusíte vyhrať zlato, len porazte Rusov.

A Golonkovo družstvo ich vyslyšalo. Zbornú najprv v základnej skupine vynulovalo 2:0 a potom v druhom zápase v nervydrásajúcom dueli triumfovalo 4:3. Hráči po zápase neskrývali slzy v očiach. Bolo to prvýkrát, čo Rusi prehrali s tým istým tímom dvakrát na tom istom šampionáte.

Československu to stačilo len na bronz, ale krajina oslavovala, akoby získala titul. O to viac si cenili gesto Golonku a piatich ďalších hráčov, ktorí si páskou prelepili hviezdu na drese. Na pražskom letisku sa napriek opatreniam vlády zišlo asi 30-tisíc ľudí privítať svojich hrdinov.

Hviezdny Joschi v Nemecku

Golonka sa majstrom nakoniec predsa len stal. Na sklonku kariéry mu totiž dovolili hrať v Nemecku. Napriek vekovému hendikepu patril k najproduktívnejším útočníkom ligy a na zápasy jeho SC Riessersee sa chodilo všade pozerať najviac ľudí.

Joschi, ako ho titulovali nemecké noviny, robil hokeju v krajine, kde bol futbal vždy športom číslo jedna, najlepšiu reklamu. Aj preto ho po troch sezónach vedenie klubu angažovalo ako trénera. V novej úlohe sa Golonka dočkal svojho prvého majstrovského titulu. O niekoľko rokov neskôr ho zopakoval s tímom Kolína.

Športový novinár George Gross o ňom povedal, že ak by mal možnosť hrať v NHL, bol by hviezdou typu Waynea Gretzkého. Golonka hral na svoju dobu moderný hokej, ako jeden z mála hráčov vtedajšej reprezentácie mal predpoklady na forčeking a kanadský štýl hokeja, vedel spracovať puk v akejkoľvek situácii a bol výborný korčuliar.

Svojou zarputilou povahou dokázal aj tých zopár nedostatkov odstrániť tvrdošijným tréningom a v kondičnej príprave vysoko vyčnieval v každom tíme. V 60. rokoch patril k najlepším hokejistom starého kontinentu. Asi najpresvedčivejšie o tom vypovedajú jeho štatistiky. V 330 ligových zápasoch nastrieľal 298 gólov. V reprezentačnom drese sa trafil 82-krát v 134 dueloch.

V roku 1998 ho uviedli do Hokejovej siene slávy IIHF.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

TOP videá

SkryťZatvoriť reklamu