Trnkova chvíľka poézie
Všetko znie lepšie, keď je to vo veršoch. Teda, aspoň Trnka si to myslí – a každú nedeľu ráno vám to aj predvedie. Aktuálne spravodajstvo pobozkané múzou.
V tejto prostej veršovanke sa Trnka vcítil do kože zahraničného návštevníka majstrovstiev sveta, ktorý by sa rád dostal zo stanice na štadión.
V tejto prostej veršovanke sa Trnka vcítil do kože zahraničného návštevníka majstrovstiev sveta v hokeji na ľade, ktorý by sa rád dostal zo stanice na štadión.
Kto by nerozumel Trnkovej neškolenej artikulácii, zdes text básonky:
Vystúpil som v Bratislave
hokej ja mám rád
na stanici „Hlavná“
vítal ma len smrad.
Korgon, B’žánt, borovitchka,
veľa tu je krás
Ale preloží mi niekto vetu:
„We selling not ticket’s in the bus!!!“?
Stískam kľuku „Informations“
a vykĺzne mi nadávka
madafaka, čo je to tá
„Obedová prestávka“?
Tak sa pýtam muža vonku:
„Please, where’s Nepela?“
ale on len opáči:
„Dont ju vont e kemera?“
Vidím stánok s novinami
a zadržiavam hnev
a tá pani v kukani len
„Sorry, ui don’t hev.“
Policajti, chlapci zlatí,
oči ako atrament
„Where’s Nepela?“ plačlivo už.
„Aj not andrstend.“
„Taxi!“ tak si volám spásu
slzy prežriem ako blen
„How much to Nepela?“
A on: „Fifty juros, men.“
Goodbye hokej, bye Nepela
tešil som sa na výlet
Vlak do Viedne zachránil ma
stihnem domov nočný let
Aspoň už viem, kde bol problém
odhalil sa vo vete:
„A to neviete po slovensky,
keď sa už sem j***te?“