Spolu s ďalšími okolitými baníckymi osadami priniesla bohatstvo a tiež prívlastok "banská" mestu Banská Bystrica. Muži sa tu, aké prekvapenie, živili najmä baníctvom. Máme pocit, že vlastne odjakživa, keďže v miestnom múzeu sme na vlastné oči videli exponáty, ktoré datujú začiatky ťažby medi v tejto lokalite do obdobia eneolitu. Hovoríme o Španej Doline.
Doménou žien bola zase paličkovaná čipka. To teda bolo voľačo! Čipky totiž boli kedysi také populárne, že v istom období niektoré hornouhorské mestá z dôvodov prehnaného parádenia sa pri obliekaní vydávali štatúty k obmedzeniu ich nosenia.
V lepších časoch sa zase čipkárstvu na našom území darilo tak, že napríklad mesto Kremnica zakázalo dospelým dievčatám paličkovať. Dôvod? Ľahký a jednoduchý zárobok vraj vedie k nezodpovednému životu.
Ľudia v Španej Doline mali od ľahkého zárobku vždy akosi priďaleko. Kým muži dreli v baniach, ženy sa čipkárstvom snažili rodinám aspoň trochu finančne vypomôcť. Traduje sa, že Mária Terézia osobitným výnosom zbavila špaňodolinské čipkárky daní najmä preto, aby mohli svoje výtvory slobodne šíriť do sveta.
Špania Dolina bola bezpochyby jedným z najvýznamnejších centier paličkovanej čipky u nás, v roku 1883 tam dokonca vznikla čipkárska škola. Fungovala síce iba do roku 1909, ale dodnes sa tu paličkovanie vyslovuje jedným dychom s baníctvom.
Pani Františku Šnagerovú (77 rokov) možno považovať za jednu z posledných nositeliek tradície špaňodolinskej čipky. O tomto remesle vie naozaj všetko, paličkovanie dokonca zvládala skôr ako čítanie a písanie.
Ako sa trestali deti, ktoré sa pri výrobe čipiek pomýlili v zložitej spleti nitiek a paličiek? Pani Františka to demonštrovala na Mišovi. Nehaňte ju.
