Igor Čurila z Bojníc pestuje hlivovú sadbu

Hlivu ustricovitú, ktorá je spolu s japonskou hubou šii - také považovaná za elixír mladosti, si prakticky každý môže bez väčších problémov dopestovať doma. Tvrdí to Igor Čurila, bývalý banský technik , ktorý v Bani Nováky približne pred 20 rokmi začínal s pestovaním hlivy v banských štôlňach. Dnes už ako dôchodca je nie len jej veľkým propagátorom, ale svoje poznatky využíva na pestovanie hlivovej sadby. Prezrádza, že základom úspechu je čistota a hygiena. V povetrí totiž neustále lietajú ľudskému oku neviditeľné výtrusy a spóry nižších, najmä hnilobu spôsobujúcich húb. Tie totiž hlivu priamo ohrozujú, alebo znižujú výdatnosť substrátu. Prvotná kultúra hlivy pochádza zo zahraničia. Čurila tieto kultúry v potom rozmnožuje. Nositeľom je pšenica alebo jačmeň. Zrno však treba najskôr uvariť, potom odstrediť, sterilizovať a v prísne sterilnom prostredí naočkovať dovezenou kultúrou. V malých balíčkoch, alebo sklených 700 ml pohároch, za teploty okolo 22 až 25° C mycélium prerastie celý objem. Potom je už sadba vhodná na pestovanie. Slamu, však treba najskôr sterilizovať vriacou vodou vo väčšej nádobe, nechať obschnúť a premiešať so sadbou. Takýmto substrátom je potom vhodné naplniť menšie igelitové vrecká. Treba v nich urobiť malé otvory, aby mohol unikať oxid uhličitý. V týchto otvoroch, po troch týždňoch pri teplote okolo 22 °C potom vyrašia trsy hlivy.