Nehaňte ľud môj
Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.
Kráľovu hoľu pozná každý. Môže byť na celom Horehroní jasno, na nej sa určite čerti ženia. Inak tomu nebolo ani v čase našej návštevy.
Pod hoľou nájdete Šumiac, dedinku, ktorá odchovala mnohých rúčich junákov. Smejú sa z vyklepaných turistov, ktorí pri čaji rozprávajú svoje zážitky z fujavice na holi.
Táto svojrázna obec však má aj iné zaujímavosti. Šokujúca je informácia, že pod horou za družstvom stojí prvá slovenská sauna, postavená v roku 1919. Ujčok z domu oproti nám to potvrdzuje a dodáva, že ju staval jeho svokor.
Nás však fascinuje iný fenomén - spev, ktorý tu je úzko spätý s náboženskou praxou. Šumiac je totiž gréckokatolícky a pôvodní obyvatelia sú z Ukrajiny. Odtiaľ si priniesli nielen náboženstvo, ale aj zvláštny spôsob viachlasného spevu.
Chlapi z folklórnej skupiny Šumiačan nám vysvetľujú, že spev mal okrem iného aj dorozumievaciu funkciu. Kosiť sa totiž chodievalo už o tretej ráno. Keď muži okolo ôsmej z diaľky niekoľkých kilometrov videli, že im ženy nesú „frištuk", čiže raňajky, sprevádzali ich spevom po celú cestu od konca dediny až na grúň.
Na otázke, podľa čoho vedia, ktorý „part" spieva ktorý spevák, a či idú podľa nôt, sa úprimne pobavia a moderátora relácie označia za provokatéra.
Keď títo mohutní chlapi spustia, človeka zamrazí. Pieseň Na Kráľovej Holi v ich podaní je iná než všetky verzie, čo ste doteraz počuli. Je to totiž originál.
Šumiačanov síce hnevá, ak sa táto pesnička przní po krčmách, senzusoidných akciách a všelikde inde, zároveň sú však hrdí, že je ich.
A takých klenotov majú oveľa viac. Niet preto divu, že si ich všimol aj režisér Martin Ťapák. Vďaka nemu môžete Šumiačanov počuť vo filmoch Málka, Nevesta hôľ, či v záverečnej scéne filmu Pacho, hybský zbojník.
Nehaňte tých chlapov, lebo keď zarevú...
