Kto by chcel spoznať podstatnú časť zbierky 90-ročného Jána Lazoríka, týkajúcej sa všetkého, čo súvisí s folklórom, mal by si rezervovať aspoň mesačný pobyt vo východoslovenskej dedinke Krivany. Aj vtedy je otázne, či človek stihne obehnúť jeho zbierky, ukrývajúce sa nielen u neho doma, ale aj u susedov, vo viacerých miestnostiach obecného úradu, či v sypanci.
Je v požehnanom veku, ale stíhať pri ňom nebudete. Ani v behaní po dedine, ani v debatách.
Narodil sa v roku 1920. Pracoval ako učiteľ, potom založil mičurinskú stanicu a v roku 1968 aj jednu z najznámejších folklórnych skupín tej doby u nás. Nacvičil s ňou desiatky folklórnych scénok a pásiem.
STV na jeho námet nakrútila televízny seriál Popaterce na nas. V Krivanoch postavil amfiteáter, desaťročia zapisoval ľudové piesne, hádanky, príhody, legendy, rozprávky. Nazbieral tisícky predmetov, dokumentujúcich životy ľudí na východnom Slovensku.
Vystavením zbierok, ktoré má doma a na iných miestach, by vzniklo plnohodnotné múzeum. Po odchode na dôchodok napísal desiatky kníh. Je vytrvalým bojovníkom za vytvorenie vlastivedných časopisov, rozhlasových a televíznych relácií, venujúcich sa ľudovým zvykom. Ako sám tvrdí, väčšina ľudí ho považuje za blázna.
Priznáva, že zrejme všetko, čo po ňom ostane, skončí v kontajneri, lebo sa tomu nebude mať kto venovať. Nehaňte ho.
