Svetelné mestá
IV.
Vraveli, že liečba stromov by pohltila
desatinu rozpočtu, a nebola by účinná.
Choroba sa šíri z Balkánu,
tam zostáva nepodchytená,
a preto výrub bez námietok schválili.
Otvorili priestor oceľovým vertikálam,
preskleným palácom, hájili sa svetlom, ktoré
stupňovito prenikne až k tmavým
nekontrolovateľným plochám,
vyženie parazity, prečistí podhubie,
prípadne ho odizoluje od zdravého jadra a
nepripustí nákazu.
Labyrint studených svetiel
vyhladzuje tváre, zbavuje ich čŕt,
a ostrým prstom ukazuje na chorých.
(zo zbierky Princíp neistoty)
| Mária Ferenčuhová |
| Mária Ferenčuhová sa narodila 7. decembra 1975 v Bratislave. Vyštudovala filmovú scenáristiku a dramaturgiu, postgraduálne dejiny a teóriu filmu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V štúdiách pokračovala na Sciences du Langage na Ecole des Hautes Etudes en Sciences sociales v Paríži. Dnes prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Žije v Bratislave. |
| V roku 2003 debutovala zbierkou Skryté titulky (Drewo a srd). V roku 2008 jej vyšla druhá zbierka Princíp neistoty (Ars Poetica). Jej verše boli preložené do angličtiny, maďarčiny a ukrajinčiny. Z francúzštiny preložila viacerých autorov, knižne vyšli jej preklady Paula Virilia (Stroj videnia, 2002), Amélie Nothombovej (Metafyzika trubíc, 2004), Philippa Brenota (Chvála masturbácie, 2006), Jeana Echenoza (Ravel, 2007) a Philippa Sollersa (Ženy, 2007). Tento rok vyjde jej preklad knihy HHhH Laurenta Bineta. |
Básnický dotazník
Ktorý básnik/poetka vás najviac ovplyvnil?
"Možno by znelo dobre, keby som napísala - Georges Perec alebo Robinson Jeffers. Alebo Emily Dickinson. Anna Achmatova. Prípadne u nás neznáma Anne Portugal. Skutočnosť je oveľa všednejšia. Najskôr a najviac ma ovplyvnili básnici a poetky, ktorých som čítala na hodinách slovenskej literatúry (na lavici i pod ňou). Emil Boleslav Lukáč, Ivan Krasko. Potom samozrejme Ondruš, Stacho. Laučík. Štrpka. Výrazne Mila Haugová. Ale do dialógu vstupujem najviac s poetkami a básnikmi svojej generácie."
Čím vás jeho/jej poézia oslovila?
"Odlišnosťou od toho, čo som si dovtedy predstavovala pod pojmom poézia."
Píšete radšej vo voľnom alebo viazanom verši?
"Obdivujem všetkých, ktorí rýmujú, akoby dýchali, nenápadne, prerývane, zhlboka i ticho. Ja to nedokážem. Pre mňa je dôležitý rytmus, daria sa mi asonancie, často si ich pri písaní ani nevšimnem. Ale rýmy sa mi vzpierajú."
Čo je spoznávacím znakom dobrej básne?
"Presnosť a zároveň prebytok významu."
Prečo ste začali písať?
"Zrejme som mala pocit, že ma nikto nepočúva."
Pamätáte si na svoju prvú báseň?
"Pamätám si prvú publikovanú. A dúfam, že okrem mňa si ju už nik iný nepamätá."
Čo práve čítate?
"Práve som dočítala tretiu knihu Moniky Kompaníkovej Piata loď. Pustila som sa do Bellevue Ivany Dobrakovovej. A popritom čítam Casettiho Filmové teórie 1945-1990."
Pripravujete novú zbierku?
"Pripravujem. A ešte dlho budem."
Z diela:
Skryté titulky
Princíp neistoty
