Básnik s dušou chlapca

Jakub

Náhle som vstúpil do starej ulice.
Bolo skoro ráno a prvé slnko
sa odrážalo od špinavých
okien meštianskych
domov.
Jedno z nich sa otvorilo
a akási žena
skríkla do ulice:
Jakub, už sa nikdy nevracaj!
Potom vyhodila kufor s listami
a fotografiami.
Stál som na rohu a zafúkal
tichý vietor.
Dávny vietor, ktorý donáša o horiacich
hrivách koní.
A mne sa zdalo, že tam hore,
úplne na najvyššej streche v tej ulici,
sa čosi pohlo,
akoby tam stál nejaký človek alebo anjel.
Nevolám sa Jakub,
ale v tej chvíli mi zovrelo srdce,
a ja som netušil,
kadiaľ odísť.

(z pripravovanej novej zbierky)

Básnický dotazník

Ktorý básnik/poetka vás najviac ovplyvnil?

"V začiatkoch určite veľmi silno a na dlho Štefan Strážay. No aby som to nezvaľoval iba na neho, veľa som sa naučil aj od Mikuláša Kováča, Jozefa Mihalkoviča či neskôr od Martina Vlada alebo Márie Ferenčuhovej. Silný zážitok som mal z Jana Skácela a Miroslava Holuba. Neskôr som tiež objavil svetovú poéziu, napr. Jānisa Elsbergsa, Alojza Ihana, Marjana Strojana, Annu Ristović, Aglaju Veteranyi či Immanuela Mifsuda. To nespomínam anglicky píšucich autorov/-ky."

Čím vás jeho/jej poézia oslovila?

"Ak sa zameriam iba na Štefana Strážaya, ktorý bol pre mňa najsilnejší, v jeho poézii išlo o svet, v ktorom mali dôležité miesto veci ako také. Od tých, ktoré sú bežne na stole (ako lampa či pero) až po bager kdesi na lúke. Štrážay ich zasadzoval do svojich básní tak, aby vytvoril svoj veľmi súkromný, osobitý svet s dualitou interiéru a exteriéru. A tento svet ma neprestáva fascinovať presným pomenovaním súvislostí, zameranosťou na skrytý detail a akýmsi zvláštnym smútkom, akoby napriek všetkému zrazu na konci zmizla z toho sveta jedna farba."

Píšete radšej vo voľnom alebo viazanom verši?

"Vo voľnom. Aj keď viac by sedelo – vo vlastnom. Človek si totiž postupne cez všetky vplyvy vypracuje vlastný rytmus a svojskú melodiku verša a musí byť pri ňom oveľa viac sústredenejší, aby mu neutieklo nič z pravidiel, ktoré sú spísané len v ňom samom. Je však dobré poznať aj pravidlá viazaného verša, inak človek neuvidí drobné skryté krásy, ktoré jazyk ponúka a ktoré sa neskôr stávajú jasnou črtou básnika/poetky."

Čo je spoznávacím znakom dobrej básne?

"Básnik Pavol Garan vraví, že píše takú poéziu, akú by chcel sám čítať. Je to úprimný postoj, s ktorým sa stotožňujem. Dobrá báseň je taká, ktorá vo mne rezonuje a ježia sa mi po nej chlpy na rukách. Na druhej strane je tu určitá literárna tradícia, formálne spracovanie, novosť, experiment, spoločnosť, skúsenosť, výchova atď. Treba s tým rátať, ak ale báseň necítim v sebe, môže byť aj z tretieho tisícročia a neosloví ma."

Prečo ste začali písať?

"Lebo som nemal čo dať na meniny dievčaťu, ktoré som chcel. Mal som vtedy šestnásť. Pamätám si, ako mi pohladila ego, že sa jej to páčilo (bodaj by nie!). Tak som zašiel do knižnice, kde som chytil do ruky Strážaya. A bolo to."

Pamätáte si na svoju prvú báseň?

"Nie. A so svojou pamäťou sa tomu ani nedivím. Ktovie, či by som ju vôbec niekde našiel. No asi je to tak dobre."

Čo práve čítate?

"Hromozvonára od Petra Macsovszkého, Osamelosť prvočísiel od Paola Giordana a Makom – kniha míst od Václava Cílka. Na striedačku podľa chuti."

Pripravujete novú zbierku?

"Snažím sa o to. Väčšia časť je už napísaná, ako sa ale poznám, s finišovaním to býva u mňa najťažšie. Napokon, nemám ani názov. Kniha by sa však mala hrať s autorstvom a identitou jednotlivých básní, bol by som tiež rád, keby bola uvoľnenejšia ako predchádzajúce dve knihy."

Radoslav Tomáš na webe

Vybrané básne

Z diela:

Chlapec

Vlčie svadby