SME

Legendy hokeja

Písali históriu slovenského hokeja. Vo svojej dobe patrili medzi najlepších hráčov sveta. Legendy hokeja predstavujú najvýraznejšie talenty tejto hry, ktoré sa navždy zapísali do sŕdc jej fanúšikov.

Dárius Rusnák: Kapitán majstrov sveta

Bol druhým Slovákom s kapitánskym céčkom na hrudi v československom drese. Jeho útok s Libom a Lukáčom na krídlach nám závidel aj Viktor Tichonov. V lige sa preslávil lišiackými gólmi spoza brány. Dárius Rusnák dal Československu posledný titul šampiónov.

Rodený Ružomberčan začínal s hokejom v Banskej Bystrici. Keď sa rodina presťahovala do Bratislavy, dostal sa medzi žiakov mužstva BEZ Bratislava. Mladý talent s vycibrenou dlhou kľučkou a citom pre prihrávku na seba rýchlo upozornil v Slovane.

V belasom drese sa veľmi rýchlo zaradil medzi piliere dorastu. Bol súčasťou tímu, ktorý dokázal päťkrát vybojovať titul majstrov Československa. Aj keď korčuliarsky nepatril medzi najlepších, všetko vyvažoval bojovnosťou a hokejovým myslením. Už ako sedemnásťročný tak nastúpil na svoj debut aj v drese seniorov Slovana.

V sezóne 1978-79 sa spolu so spoluhráčmi radoval z prvého historického titulu pre slovenský klub. Pre časté zranenia v tíme dostával vtedy mladý Rusnák čoraz viac priestoru na ľade, a aj keď v rozhodujúcom zápase s Pardubicami sedel na lavičke, nikto nepochyboval, že mladí slovanistickí bažanti mali na úspechu tiež svoj podiel.

Cesta na vrchol


Práve mladícka Rusnákova lajna na krídlach s Jánom Jaškom a Mariánom Bezákom patrila popri bratoch Šťastných k miláčikom publika. Dôrazným a dravým hokejom si dokázala vydobiť potlesk fanúšikov aj rešpekt súpera. Keď rozdávala tvrdé bodyčeky, diváci často skandovali Go Canada Go! V sezóne 1986-87 svojimi prihrávkami Rusnák prispel k tomu, že Jaško sa stal s 33 gólmi kráľom strelcov celej ligy.

Po odchode bratov Šťastných do zámoria sa Mladí sršni, ako ich prezývali fanúšikovia aj spoluhráči, stali ťahúňmi tímu. Slovan však prišiel o viacero starších hráčov a nedostatok skúseností sa rýchlo prejavil. Po prvýkrát bratislavský klub vypadol z prvej ligy.

Ofenzívne ladenému mužstvu sa však podarilo hneď v nasledujúcej sezóne postúpiť medzi elitu. Pre Dáriusa Rusnáka však táto sezóna znamenala takmer koniec kariéry. V jednom zo zápasov mu čepeľ nešťastne zasiahla a poškodila oko.

Skvelými výkonmi v klube, zarputilosťou a herným nasadením na seba Rusnák upozornil aj reprezentačných trénerov. Na svoje prvé majstrovstvá sveta cestoval v roku 1981 do Švédska. Na krídla mu priradili Martinca a Ebermanna a hneď z prvého šampionátu si Rusnák doviezol bronz.

Lukáč - Rusnák - Liba


O rok neskôr vo Fínsku sa prvýkrát na medzinárodnom ľade predstavil úok, ktorý niekoľko rokov naháňal strach všetkým súperom. Po tom, ako počas šampionátu odišiel do NHL Peter Ihnačák, presunul tréner Luděk Bukač Rusnáka ku Košičanom Libovi a Lukáčovi.

Bol to jeden z najlepších ťahov lodivoda československej reprezentácie. Svoje zrejme zohralo aj to, že išlo o Slovákov, ktorí sa v jednom útoku cítili dobre. Trojica si však vyhovovala aj herne. Ofenzívne ladený Vincent Lukáč, ktorý hral v podstate len na polovici súpera, sa mohol vzadu spoľahnúť na rýchleho a zodpovedného Igora Libu, ktorý dokázal v zápase nakorčuľovať dvakrát viac ako jeho spoluhráči.

Rusnák tých dvoch geniálne spájal. Vedel meniť tempo hry, naviazať na seba protihráčov a prihrať nečakane pred bránu. Sám bol naviac dobrým zakončovateľom. Tréneri ich lajnu radi posielali na presilovky a bolo obdobie, keď sa tohto útoku Sovieti vyslovene báli.

Ich najväčším vrcholom boli olympijské hry v Sarajeve v roku 1984 a majstrovstvá sveta o rok neskôr v Prahe. Na olympiáde dokázali nájsť recept na každý tím. Stroskotali až na sovietskej zbornej, s ktorou prehrali 0:2. Po nešťastnom góle, keď sa Šindelovi odrazil puk od tyčky na chrbát a do brány, sa napriek mnohým šancám nepodarilo nikomu trafiť do sovietskej brány. Stačilo to na strieborné medaile. Rusnákov útok žiaril. Každý z trojice dal po štyri góly a spolu nazbierali 23 kanadských bodov.

S kapitánskym céčkom


Pred majstrovstvami sveta na domácej pôde potrebovali tréneri kapitána, ktorý by dokázal stmeliť mužstvo, od ktorého každý očakával zlato. Keďže najväčší adepti na céčko Svozil aj Caldr nepodávali v lige dobré výkony, prišiel rad na Rusnáka. Po nepodarenom štarte do turnaja dokázal tím zabrať v najdôležitejších zápasoch. Proti Sovietom a Kanade. Pamätným sa stal najmä duel s Kanaďanmi, ktorí prišli do Prahy s hviezdami ako Stevens, Francis, Yzerman či Lemieux.

Domáci ich však od začiatku zaskočili obrovským nasadením. Ten zápas patril pardubickému hokejistovi Jiřímu Šejbovi, ktorý dal hetrik, jeden z gólov dokonca vo vlastnom oslabení. Víťazný gól na 4:3 však strelil práve hráč, od ktorého sa to v takýchto chvíľach očakáva. Kapitán Dárius Rusnák. Lálova trefa bola už len poistkou.

Svoju dominanciu vo svetovom hokeji potvrdili československí hráči aj na konci roka 1985, keď v decembri vyhrali v Moskve aj Cenu Izvestija. Sovietska zborná sa dvakrát musela skloniť pred umením našich hráčov.

Rusnák skončil v drese s levom na hrudi o rok neskôr. Na šampionáte v Moskve národný tím vybuchol a tréneri sa rozhodli dať šancu mladším, rýchlejším hráčom.

Hviezda fínskej ligy


Rusnák odišiel v revolučnom roku 1989 na skusy do zahraničia. Aj keď bol draftovaný klubom Philadelphia Flyers, jeho kroky zamierili do Fínska. V tíme KalPa Kuopio patril dlhé štyri roky k najlepším hráčom a provinčný klub dokázal priviesť po prvýkrát do finále súťaže. Hrával v útoku so Samim Kapanenom, ktorý neskôr žiaril v NHL v dresoch Caroliny a Philadelphie.

Na sústredenie slovenskej reprezentácie v Bojniciach pred lillehamerskou olympiádou prišiel v dobrej forme. Jeho útok s Libom a Mirom Ihnačákom na krídlach patril na tréningoch medzi najúdernejšie. Július Šupler sa však rozhodol postaviť tím na mladých hráčoch, ktorých mal stmeliť skúsený Šťastný. Rusnákovi tak nebolo súdené zahrať si aj v drese samostatného Slovenska.

Po ukončení hráčskej kariéry sa stal v sezóne 1993-94 asistentom trénera Dušana Žišku v Slovane. O rok neskôr sa v tejto funkcii tešil z bronzovej medaily v extralige. Ďalšie dva roky bol manažérom klubu, v ktorom urobil svoje prvé kroky na ľade. Iskra Banská Bystrica sa udržala v extralige dva roky, po jej vypadnutí sa Rusnák z hokeja stiahol. Venoval sa synovi, ktorý utrpel vážny úraz.

Rusnák patril vo svojej dobe medzi našich najlepších centrov. Jeho špecialitou boli góly, ktoré dával obídením brány a zasunutím puku z opačnej strany. Tak ako to kedysi robieval v tom istom drese Ján Starší. Rusnák sa stal ikonou bratislavského Slovana a patrí medzi také legendy tohto klubu, akými boli Jozef Golonka, Václav Nedomanský, Vlado Dzurilla, Ján Starší, bratia Šťastní či Dušan Pašek.

V roku 2009 ho uviedli do slovenskej Hokejovej siene slávy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

TOP videá

SkryťZatvoriť reklamu