Igor Liba: Zrodený pre hokej

Igor Liba začínal s hokejom ako 10-ročný na zamrznutej Toryse v rodnom Prešove. Rozhodoval sa medzi futbalom a hokejom. Nakoniec sa spolu so spolužiakom Jánom Vodilom upísal ľadu.

V spoločnom útoku boli postrachom dorasteneckej ligy, jedinej, ktorú Prešov vtedy v hokeji hrával. Libu si rýchlo všimli tréneri juniorskej reprezentácie a šikovné ľavé krídlo si oblieklo dres s levíčaťom na hrudi.

Východoslovenský tím VSŽ Košice mal jasno, že ak chce budovať silný tím, mladý Liba v ňom nesmie chýbať. Od prvej sezóny v oranžovom drese sa prešovský odchovanec zaradil medzi opory mužstva. Keď v sezóne 1981-82 nastrieľal 35 gólov a nechal za sebou aj kladnianskeho ostrostrelca Milana Nového, otvorili sa mu dvere aj do seniorskej reprezentácie. V národnom mužstve potom nechýbal ani raz počas celej dekády.

Najlepšie roky v kariére

Liba v sezóne 1982-83 nastúpil na vojenčinu do Jihlavy. Na Vysočine strávil dva majstrovské roky. Jeho útok s Weissmanom a Vlachom patril k najproduktívnejším.

Po návrate do Košíc chcel úspech z Dukly zopakovať Liba aj na východe Slovenska. Osud chcel, aby prvý titul pre Košice vybojoval práve proti Dukle. V sezóne 1985-86, kedy sa súťaž hrala prvýkrát systémom play-off, dvihol Liba ako kapitán nad hlavu vytúžený pohár.

Vo finále vyhrali Košice v piatom rozhodujúcom zápase až na trestné strieľania. Rozhodujúci nájazd premenil mladučký Viliam Belas, ktorý počas sezóny vo Vodilovom útoku s Libom nahradil Miroslava Ihnačáka. Ten emigroval za bratom Petrom do Kanady.

Nasledujúcu sezónu Košičania poľavili a nedokázali nájsť motiváciu ani v zápase o bronz. Avšak už v roku 1988 sa na pohár opäť vyrývali písmená VSŽ. Košičania sa predrali cez play-off až do finále, kde narazili na pražskú Spartu.

Ich víťazstvo bolo o to sladšie, že Sparťanov dokázali dvakrát poraziť na ich ľade a titul si tak vychutnali v Stovežatej. O všetkom rozhodol v predĺžení Ján Vodila, ktorý skóroval do prázdnej brány po geniálnej nahrávke práve od Libu.

Majster sveta z Prahy

Liba tak na pražskom štadióne zažil dva vrcholy svojej kariéry. Už v roku 1985 sa tu totiž radoval z titulu majstra sveta. Na šampionáte priam žiaril útok Lukáč-Rusnák-Liba, ktorý odborníci právom porovnávali so sovietskou úderkou Makarov-Larionov-Krutov.

Raritou bol už len fakt, že v mužstve takmer výlučne zloženom z českých hokejistov išlo o čisto slovenský útok. Hráči si navyše vyhovovali aj herne. Dárius Rusnák bol tvorivým centrom s dobrou kľučkou a periférnym videním, Vincent Lukáč bol zakončovateľ na pohľadanie, dravý rýchlik s presnou a tvrdou strelou.

Igor Liba k nim zapadol ideálne. Hrával ako stiahnuté ľavé krídlo, na ľade odviedol kus čiernej roboty najmä v rohoch pri mantineloch, ako prvý sa vracal do obrany. Vynikal v osobných súbojoch a mal časovanú prihrávku, nad ktorou súperi len krútili hlavami.

Trio sa vynikajúco prezentovalo už o rok skôr, keď zo Sarajeva priviezlo strieborné olympijské medaile. V zápase so Sovietmi chýbalo ČSSR kúsok hokejového šťastia.

Legionársky chlebíček

Po majstrovskej sezóne v Košiciach odišiel Liba v roku 1988 na skusy do NHL. Do klubu Minnesota North Stars prišiel spolu s Dušanom Pašekom cez Pragosport. Po tom, ako sa Liba nedohodol na zmluve, ozval sa mu z New Yorku manažér Rangers Phil Esposito.

Liba odohral v bielo-modrom len desať zápasov, keď však bol na ľade, patril medzi najlepších. Trápili ho však zranenia aj nepriazeň kanadských trenérov. Na konci roka ho preto vymenili do Los Angeles Kings.

Tu dostával Liba na ľade viac príležitostí, aj keď ani Robbie Ftorek ako tréner nemal pre Libove prednosti pochopenie a staval ho zakaždým do iného útoku. Na Silvestra 1988 si v exhibičnom zápase proti Dinamu Riga zahral Liba v jednom útoku aj s Wayneom Gretzkým. Po sezóne sa však rozhodol vrátiť na Slovensko.

Ešte raz v drese Košíc

Napriek sklamaniu z NHL si Liba našiel miesto aj v Hlinkovej zostave na olympiádu a majstrovstvá sveta v roku 1992. O to nepochopiteľnejšie bolo, že o rok neskôr už Július Šupler o jeho služby v slovenskej reprezentácii neprejavil záujem.

Liba odohral niekoľko sezón v európskych ligách, rakúskemu Zeltwegu pomohol postúpiť do prvej ligy. Na sklonku kariéry sa mu ešte podarilo splniť jeden sen. Zdvihnúť nad hlavu ako kapitán v drese Košíc aj extraligový pohár. V sezóne 1999 patril napriek veku (38 rokov) k ťahúňom Košíc a po nie práve vydarenej sezóne dokázal tím motivovať na play-off.

Liba skončil s hokejom ako 43-ročný, keď si stihol zahrať aj v drese, v ktorom ako žiačik začínal - v domácom, prešovskom. V roku 2005 bol spolu s Jaroslavom Walterom uvedený so slovenskej Hokejovej siene slávy.

Igor Liba v číslach

ČSHL

Reprezentácia

Európske ligy

NHL