SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj je relácia o slovenskom folklóre. Pripravujú ju Mišo Veselský a Martin Kleibl. Verejnoprávne informácie a hodnotný bulvár v jednom.

Načítavam video...

Čo nosili ženy kedysi pod sukňou? Nič

Detvania nosili košele s holými pupkami, lebo vraj kradli. Dnes tvrdia, že také by mali nosiť tí na vyšších miestach. Politici. Nemýlia sa. Nehaňte ľud môj.

Vyšívačky z Detvy? To bude nudná téma, napadlo nám najskôr, keď na ne prišli tipy. Budú sa nám venovať štyri naraz? No, to už znie lepšie, pochvaľovali sme si, nasadajúc do auta. Bude však niekoho z čitateľov zaujímať, aké výšivky sa dávajú na detvianske kroje, z čoho sa taký kroj skladá a prečo majú Detvania na košeliach holé bruchá? Budú o tom vedieť vtipne rozprávať? Realita nás praštila o zem.

Ešte sme len prichádzali do jedného dvora v starej Detve, už sa k nemu náhlili štyri dámy s rámami, dečkami a plátnami v rukách. Ich presný vek neprezradíme, nepatrí sa to, všetky však mali nad sedemdesiat rokov. A nie, ani jedna na to nevyzerala. Dámy čiperné, behajúce, lietajúce, štebotajúce a neustále sa smejúce.

1.jpg

Prepadla nás iná panika - kto ich zastaví, ak bude mať na mikrofón hovoriť len jedna, a ako to zvládneme natočiť s jednou kamerou, keď na tieto osobnosti by ich bolo málo aj päť? Moderátor Mišo plakal v kúte, že si nevzal z domu diazepam, jeho náladu popravila až domácim gazdom prinesená klobáska a chlieb, hoci počas celého nakrúcania aj tak nebolo jasné, kto vlastne moderuje - či on alebo štyri Detvianky. Ukočírovať zrelé dámy veru nebol med lízať, ešte aj fotograf Martin sa krčil v kúte a popravilo ho až páľenô. Dosť však bolo fabulovania, poďme k pravde.

Dámy majú svoje mená. Vilma Gondová, Mária Murínová, jej sestra Júlia Murínová a nakoniec Emília Ďurišová. Každá v ruke stískala svoju drahocennú ihlu s háčikom na konci a hrdo nám ukazovala, ako vznikajú detvianske skvosty. Mária dokonca ornamentami zdobí farárske oblečenie. „Aby sa u nás aj pán farár dobre cítili a mali pamiatku, keď odídu z Detvy," vysvetľuje. Ako jediná začala s vyšívaním až po šesťdesiatke, ostatné začali ešte v detstve. Kedy na to mali čas?

2.jpg

„Celý deň sme boli na poli a večer sme vyšívali." Vilma Gondová: „Chcela som byť hrdá, tak som si sukňu vyšila. Sama od seba. Mala som taký rámik, napla ho, venček som si vypísala a bola som hrdá." Kroje boli vážnou vecou, každá ich musela mať viac, veď ako by to vyzeralo, keby sa každú nedeľu v tom istom po Detve prešli? Júlia Murínová: „Naši starší rodičia ešte aj do poľa v krojoch chodili."

Z čoho sa taký ženský kroj skladal? Vilma nás valcuje neznámymi pojmami. Darmo, sme bratislavské deti, hoc aj relatívne bystré, tu sme však v koncoch a ani sa nepretvarujeme: „Ako prvý sa obliekol kinťeš, na to šla vyšívaná sukňa. Hore potom stánka, opľecka, na tie sa natiahol brusliak, krodeľ, na hlavu kotúčka a kápka." Nerozumiete? Pozrite si video, pochopíte.

Mišovi napadla spásonosná otázka. Veril, že dámy zaskočí, stal sa presný opak. Poznamenal totiž toto: „Nespomínali ste gaťky." Odpoveďou mu bola smršť slov a veselý smiech štyroch tvárí: „Gaťky? Vtedy neboli. Jáj, kdeže. Keď na zábavách tancovali, zadok bol holý. Sukňa sa rozvírila a zadok holý. Keď mali fjertuchy, tak si ich ďjovky len pridržiavali, keď ich mládenci krútili." A to sa vraví, aký je ten dnešný svet skazený a mrzký, konštatuje nahlas Mišo za hlasného smiechu dám.

3.jpg

Prečo mali Detvania košele s holými bruchami? „Lebo kradli," vraví prvá dáma. „Lebo ich mali veľké," dodáva druhá. A nie je to len taká povera?, pýtame sa? Vraj nie, hoci my sme počuli, že košele boli takéto z praktických dôvodov - jednoducho prehnete kus plátna a košeľa je na svete. Ďalšia teória hovorí, že košele sa vyrobili deťom, a ako dorastali, prirábali sa len rukávy. Vyberte si, čo tam po skutočných dôvodoch. Miša zaujíma, či Detvanov nehnevá, ak sa turistom prezentuje, že ich krátke košele vznikli ako dôsledok údajného kradnutia. Ženy sa smejú ďalej: „Tí sa už tam, čo kradli, na druhom svete, a my nekradneme. Namiesto nás druhí by mali mať košele poodstrihovaňje. Čo sa na vyšších miestach," trefne poznamenáva Emília a celý kolektív sa družne smeje. „Ešte ma zatvoria," klincuje pani Emília a dodáva: „A keď ma aj zatvoria, zoberiem si tam rám a tam budem vyšívať."

Dámy nádherné, čisté, so skvelým humorom. Dámy, ktoré držia tradície. Keď budete v Detve, nájdite si ich. Neobanujete.

Nehaňte ľud môj je relácia TV SME, venovaná rôznym podobám slovenského folklóru.

Ostatné diely relácie:

Viera Feriancová o slivovici na Myjave
Stazka Branecká o trdelníkoch

Marian Plavec o fujarách
Gajdoš Čalamacha o gajdách


Poznáte jednotlivcov alebo skupiny, ktoré folklór milujú, prezentujú, dokážu o ňom zaujímavo rozprávať a aj ho predviesť ostatným? Vedia tancovať, spievať, tkať, kuť, rozprávať o krojoch, valaškách, výrobkoch zo šúpolia, dreva, kovu, či z čohokoľvek iného? Ovládajú niečo, čo by obohatilo ostatných? Venujú sa činnostiam, ktoré postupne vymierajú? Pošlite nám tipy na karol.sudor(at)smeonline.sk.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Relácia: Nehaňte ľud môj

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

TOP videá