Barta: Poplatky bánk sú regulované trhom a konkurenciou

Doslovný prepis relácie

Štulajter: Základný bankový produkt ako ho navrhlo ministerstvo financií považujú banky za zásah do slobodného podnikania. O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME, pán Barta, dobrý deň.

Barta: Dobrý deň.

Finančný trh alebo bankový trh na Slovensku sa za tých niekoľko mesiacov prudko zmenil. Asi tá najvýraznejšia zmena je vlastne vo veľkom poklese ziskovosti bánk. Asi netvrdím že sú banky v stratách, a naozaj ten zisk je výrazný a niekde sa naozaj pomaly že blíži už pomaly k nule. Predpokladám, že myslím, že údaje za UniCredit Bank ešte nie sú známe. Máte ich už teraz? Môžete nám ich prezradiť?

Predbežné výsledky my už sme zverejňovali a u nás ten pokles zisku bude niekde okolo 70% oproti roku 2008. Je pravda, že 2008 rok bol výnimočný z hľadiska ziskovosti bánk, pre nás rekordný, takže ten pokles je výrazný.

To je pokles banky alebo skupiny?

To je banky, to je za Slovensko hovorím. Skupina ešte nezverejnila, ale za nás a Slovensko je to skoro 70% ten pokles zisku.

Čo to znamená pre vás ako šéfa takejto banky. Predpokladám, že ste nielen vy, ale pod veľkým tlakom aj akcionárov, ktorí sa snažia dostať svoje peniaze späť alebo aspoň nejako efektívne zhodnotiť.

No tak určite. Jako stálo nás to hodne vysvetľovania prečo ten pokles zisku je tak dramatický a musím povedať, že tá naša banka slovenská v rámci tých 22 bánk, ktoré u nás v skupine sú, je výnimočná za ten rok 2009 a to v tom, že vlastne veľká väčšina našich kolegov v zahraničí mala tiež pokles zisku, ale ten bol skôr spôsobený alebo skoro výlučne spôsobený krízou a tým pádom nákladmi na vytváranie opravných položiek na zlé úvery. To bolo, to bol hlavný dôvod poklesu ziskovosti vo väčšine okolitých krajín bankách. Na Slovensku my sme boli výnimoční skôr tým oproti iným, že zisk nám klesol práve nie pretože by sme vytvárali veľké opravné položky na zlé úvery, ale skôr zavedením eura. To je moment, ktorý nám naozaj okresal.

Čiže príjmy, ktoré ste mali spojené s existenciou slovenskej...

Obchodovanie, euro, koruna. To bolo presne tak.

A devízové operácie a tak ďalej. To sa všetko odstránilo, čiže takýmto spôsobom. Keď sa na ten trh pozriete z odstupu tých niekoľkých mesiacov, v podstate to už je, je to vyše roka čo tak by som povedal explicitne tu žijeme s krízou. Čo sa na tomto trhu zmenilo? Je naozaj vážny problém s tým čomu sa hovorí nenávrat alebo nesplácanie úverov, naozaj ste pod tlakom či už sa to týka korporátnych klientov firiem alebo domácností.

No iste, iste. Ten trend je stále ešte na vzostupe. Myslím ten zlý trend. To znamená, nárast nesplácaných alebo nejakých pochybných úverov. Ten trend by som povedal, že je aspoň v našej banke zastabilizovaný v oblasti riteru, to znamená v oblasti obyvateľstva, pretože už ku koncu roku sme videli, že sa trend nejakého nárastu zastavil. Dokonca v decembri sme videli mierny pokles nesplácaných úverov u obyvateľstva. To je myslím si dané aj tým, že vlastne aj zastavil sa pokles alebo zastavil sa ten nárast nezamestnanosti.

To sú väčšinou takí hypotekárni dlžníci.

Väčšinou sú to hypotéky, spotrebné úvery. U nás je to, u nás v našej banke sú to teda hlavne hypotéky, ale ten trend už sa zastavil. Myslím, že má to súvis asi aj s tým, že zastavil sa aj nárast nezamestnanosti. Ten tiež zostal na nejakej úrovni. Je pravda, že zamestnanosť nestúpa. To znamená nejaké ružové to zatiaľ nie je, ale už aspoň nie je nárast. Horšie je to v oblasti korporátneho financovania alebo v oblasti podnikov, kde ten nárast ešte stále vidieť. Či už sú to realitné rôzne projekty developerské alebo aj výrobná sféra. Tam ten trend ešte vidíme, že zvlášť u menších, stredných podnikov v tomto roku 2010 ešte vidíme nárast.

Niektoré banky sa vrátili ku takzvanému stopercentnému poskytovaniu hypoték na nehnuteľnosti. Je to podľa vás spôsobené tým, že ten pokles cien na realitnom trhu je zrejmý a možno že sa už zastabilizoval a banky majú väčší pocit istoty a menšie riziko. Alebo je to tým, že naozaj tá situácia sa mení k lepšiemu, že jak ste povedali, ten úroveň miery a nezamestnanosti je relatívne zastabilizovaná. Už nie sú očakávané nejaké veľké nárasty.

No v tomto prípade si myslím, že samozrejme obidva faktory na to vplývajú pri tom uvažovaní bánk, ale v tomto prípade asi väčší alebo silnejší z tých dvoch faktorov je ten, že banky už sú komfortnejšie s tými cenami nehnuteľností, ktoré sa financujú. To znamená, tá Loan to Value, alebo teda hodnota úveru voči alebo objem úveru voči hodnote tej nehnuteľnosti už sa zdá byť relevantnejšia ako keď tá bublina bola na svete a tie ceny boli príliš vysoké.

A boli ako veľmi akože pohyblivé a hlavne smerom akože dobre.

Presne tak.

Takisto je rovnako taká dosť by som povedal zaujímavá diskusia o tom, že ľudia, ktorí majú príležitosť na zmenu svojej úrokovej sadzby z hypoték, či si teda majú fixovať dlhšie alebo kratšie obdobie. To do istej miery súvisí aj vlastne s očakávaniami ako sa bude vyvíjať medzibankový trh, sadzby Európskej centrálnej banky.

No určite. To je diskusia, ktorú aj my máme v banke medzi nami skoro na dennom poriadku. Žiaľ vyzerá to tak, žiaľ pre bankový sektor, že Európska centrálna banka ešte asi dosť dlho neprivstupi k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Tá situácia vôbec nie je dobrá. Hovorí sa o dvojitej V-krivke, to znamená, že niekedy v priebehu tohto roka ešte opäť príde k nejakému prehĺbeniu, aj keď už nie takému výraznému prehĺbeniu krízy alebo nejakej recesie. Takže naše očakávanie je skôr také, keď pôvodne sme si mysleli, že Európska centrálna banka zvýši sadzby už možno niekedy v polovici tohto roku, neskôr sme hovorili koniec roku 2010. Dnes už hovoríme možno ani v roku 2010 nezvýši ECB úrokové sadzby. A z tohto pohľadu tá diskusia o tom fixovaní, nefixovaní, nám to vychádza skôr tak a my aj produktovo sme tak nastavení, že ponúkame transparentnú takzvanú hypotéku. To znamená my povieme klientovi tvoja marža je 2%, a stále si to môžeš porovnať. A plus samozrejme k euriboru. To znamená ten troj, teda šesť alebo dvanásťmesačný euribor. K tomu si to ten klient porovná a nikdy za celých dvadsať rokov tej hypotéky dajme tomu keď bude mať dvadsať rokov, my si tú maržu nemôžeme zvýšiť. Tá je zafixovaná voči euriboru a samozrejme ten klient ide s euriborom. Keby bol euribor dnes, keby šiel veľmi prudko hore, na tom môže stratiť. Ale aj tam je poistný mechanizmus ten, že v momente keby klient mal pocit, že je šanca na zvýšenie úrokových sadzieb nejaká výrazná, tak príde do banky a môže si tú sadzbu zafixovať na tri, na päť rokov ako chce.

Čo z toho potom vyplýva, že ak sú tie očakávania také, že Európska centrálna banka ešte dlho nezvýši teda úrokové sadzby, je z tohto hľadiska potom výhodnejšie pre ľudí, aby skôr uvažovali o fixácii úrokov z hypoték na dlhšie obdobie?

Ja si myslím, že momentálne ja keby som si bral dnes hypotéku, zostanem určite na tom flotri, na tej pohyblivej úrokovej sadzbe. Pretože vtedy získate nie že je tá sadzba suverénne najlepšia, pretože ten euribor je niekde proste okolo jedného percenta na rok, takže dostanete sadzbu, ktorá je povedzme 3,5%, 3,6% hej. A s touto sadzbou viete ušetriť hodne peňazí a určite my si myslíme, že minimálne rok táto sadzba nepôjde hore. A keby aj išla, pôjde veľmi malinko. Tá ECB, Európska centrálna banka ak by začala zvyšovať sadzby, nepôjde určite pol percenta alebo o percento, pôjde o štvrť percentuálneho bodu alebo niečo podobné. Takže dá sa na tom hodne za ten jeden povedzme rok ušetriť ak hovoríme o roku. A vždy potom môžem prísť do banky a povedať, tak teraz mi to zafixujte na tri, na päť, na desať rokov. Keby som mal veľkú obavu z toho, že teda tie sadzby pôjdu veľmi prudko hore. Ale nevyzerá to tak.

Samozrejme, závisí od toho, že kedy sa Európska centrálna banka rozhodne alebo skonštatuje, že jednoducho tie, že sa európska ekonomika, ekonomika prehrieva.

Že sa prehrieva, že je vôbec nejaké riziko inflácie. To určite nehrozí.

Ak banky očakávajú to, že povedzme, že sa ten objem úverov alebo zdravosť toho portfólia bude zhoršovať vďaka platobnej neschopnosti klientov, či už sú to domácnosti alebo sú to podniky, tak viem si predstaviť, že sa snažia hľadať iný zdroj príjmov ako je práve poskytovanie úverov a existencia z nejakého úrokového diferenciálu. Ale človek by si povedal, že takým stabilným zdrojom príjmov sú práve poplatky, bankové poplatky. Tá tendencia tu jednak je, že sa menia samotný charakter tých jednotlivých balíčkov. Je to už Slovenská sporiteľňa, vy, Tatra banka, VÚB-ka. Naozaj veľkí hráči robia základné alebo zásadné zmeny vo svojich balíčkoch. A sú tam samozrejme, že aj tendencie zdražovať tie poplatky, ktoré nejakým spôsobom sa vymykajú nejakej európskej regulácii. Je to také naozaj jednoduché ako sa to častokrát zdá z pohľadu akože verejnosti, ale aj toho, že jednoducho banka si cvakne nejakú stratu, ktorú vykrýva zo svojho zlého portfólia alebo nie práve kvalitného portfólia úverov doháňaná na poplatkoch?

To by som tak nepovedal. Čo sa týka povedzme výpadkov z úrokových výnosov, dnes ešte stále platí, že napriek tomu, že narástli tie nesplácané úvery, pre nás hlavná bolesť je výpadok z úrokov z depozít, skladov. Keďže je v podstate skoro nulová úroková sadzba na medzibankovom trhu, tam my vlastne na tých depozitách nevieme zarábať hej. To čo bolo keď boli vyššie.

Čiže depozitov klientov u vás, ale naopak vy čo.

Takže vlastne klienti nám dajú depozitá. Predtým to bolo tak, že bola medzibanková sadzba 3%, klient dostal od nás 1,5 a 1,5 sme si nechali. Keď to mám veľmi zjednodušiť. Dnes to nie je. Nie je na to priestor, takže najväčší výpadok z úrokových výnosov dnes majú banky práve z depozitu, na ktorých nezarábajú.

Medzibankový trh je stále relatívne nízko.

Nízko, je skoro na nule hej. Tá medzibanková sadzba je dvadsať, tridsať bodov.

Príčina aspoň krátko.

Pretože je stále dostatok likvidity. Je dostatok likvidity, ktorá a zdrojov je dosť aj v celom eurosystéme a pretože nie je to len o tom, že banky nechcú dávať úvery. Je to aj o tom, že klienti tie úvery nepotrebujú. Hlavne keď sa bavíme o korporátnych klientoch. Je jasné, že dnes nepríde asi výrobný podnik a nebude chcieť stovky miliónov si požičať na novú investíciu keďže nie je odbyt. Takže ono to je spôsobené nedostatkom odbytu a tým pádom aj nie je požiadavka potom po nových úveroch od hlavne firemných klientov. Takže tej likvidity je dosť, tým pádom medzibankový trh je veľmi nízko.

No to bude viac by som povedal že podporoval ten argument, že tým pádom sa banka snažila iný spôsob.

Áno, ale banka sa snaží obidvoma spôsobmi. To znamená určite aj úverovaním. Konkrétne v našom prípade my máme tento rok nastavený veľmi agresívny plán na nové úvery, na veľké úvery. Kapitál na to máme, likviditu na to máme. A samozrejme je to otázka nájsť vhodné projekty. Dnes napríklad PPP projekty financovať diaľnice sa javí ako vhodný pre nás ako pre banku. No a samozrejme poplatky sú tiež zdrojom príjmov, ale musím povedať, že na tak konkurenčnom trhu, ako je na Slovensku bankový trh, nie je to jednoduché. Nie je naozaj jednoduché len tak jak ste hovorili cvak a zvýšim poplatky, pretože naozaj sa musíme pozerať na ďalších štyri, päť hráčov veľmi relevantných, ktorí čo robia, aby sme nevybočili nejak príliš z radu. A klienti sú na to samozrejme citliví na tie poplatky, a aj keď samozrejme relatívne je to veľmi malá suma, keď sa bavíme o troch, štyroch eurách mesačne, ale sú na to klienti citliví, takže musíme byť v tomto veľmi opatrní a vždy musí tá poplatková politika ísť ruka v ruke s tým, čo klientovi za to ponúknem. To znamená, že áno, môže sa stať, že klient zaplatí akoby o euro viac, ale dostane omnoho viacej služieb, ktoré by ináč preplatil, pretože on by si ich objednával. Áno keď ich si kupuje tie služby jednotlivo, preplatí ich.

Aký je potom teda trend v tých zmenách, v tých jednotlivých balíkoch, cez ktorý vlastne teda vidíme na tých bankách, ktoré som spomenul. Čo je také charakteristické? Dá sa súhlasiť s tým, že je to odchod v podstate vytlačiť v maximálnej možnej miere ľudí do elektronického bankovníctva?

To je určite trend, ktorý aj my veľmi podporujeme, pretože je to pre klienta, je to komfortné pre klienta, je to bezpečné a pre banku to samozrejme znamená ušetrenie nákladov. Takže skutočne v podstate dnes elektronické bankovníctvo skoro vo všetkých bankách na Slovensku je skoro celé zadarmo hej. Tam neplatíte skoro nič, alebo veľmi veľmi drobné poplatky u niektorých transakcií, takže to je určite trend. Samozrejme my sme aj kamenná banka. Máme svojich osemdesiat pobočiek. A tie pobočky majú zmysel. Nemyslím si, že čistá internetová banka vie obslúžiť klienta komplexne. Áno, istý klient s istými základnými potrebami mu to môže stačiť, ale už keď chcete sa poradiť so svojim bankárom o tom kam investovať dlhodobo, prípadne životné poistenie, prípadne hypotéka. To už sú veci, ktoré asi cez internet tak ľahko nevyriešite a skôr chcete mať ten osobný kontakt s tým bankárom alebo poradcom svojim, takže je to mix, ale určite z hľadiska tých bežných transakcií, platieb, určite podporujeme to, aby klienti viac a viac sa orientovali na internetové alebo elektronické bankovníctvo.

Teraz prebehla médiami také výsledky ankety a ľudia či už to boli v Českej alebo Slovenskej republike, ankety, ktorá nejak odpovedala na otázku, ktoré bankové poplatky považujú klienti bánk za asi úplne ako absurdné. A myslí, že tam vyhral na prvom mieste práve poplatok za vklad peňazí do banky. Môžete to ako bankár vysvetliť, akú má logiku takýto.

Tá logika je veľmi jednoduchá. Ak nám niekto pošle.

Pardon. Ja by som povedal, že ja do istej miery robím službu tej banke, že jej dávam zdroje.

To je vlastne ten istý, to je tá istá diskusia, ktorá bola kedysi o tom spoplatňovaní mincí alebo teda výberu mincí pri odovzdaní mincí do banky. Je s tým spojený istý náklad, ktorý banka má z hľadiska počítania peňazí, prevozov peňazí, bezpečnostná služba, ktorá to musí previesť, ktorá je drahá, trezorový systém a tak ďalej. To znamená, že zase je tu ten trend, že banky chcú motivovať klientov na bezhotovostný platobný styk, nie na hotovostný. Ja môžem povedať taký s celkom hrdosťou, že tých prvých päť najabsurdnejších poplatkov, ktoré nám tu vyšli z toho, lebo mám tu to hlasovanie klientov, tak my účtujeme z tých piatich jeden. To je vlastne poplatok za predčasne splatený úver. Čo je logický poplatok, pretože ak niekto si zoberie úver na päť rokov, potom ho chce po roku splatiť, banka má isté náklady s tým, že si zobrala päťročné zdroje a tým pádom stráca svoju maržu, ktorú dodáva. Takže to si myslím, že je poplatok, ktorý je úplne bežný aj v korporátnej sfére, nie len voči obyvateľom.

A je to naozaj také jednoduché, že si keď som, keď banka požičala niekomu zdroje na päť rokov, tak že si ona musela jednoducho tie päťročné zdroje získať. Ona má samozrejme že rôzne všelijaké možnosti, prácu s hotovosťou a tak ďalej.

Jasné, že to neplatíte individuálnej banke. Keď prídete vy si zobrať hypotéku, tak nezavolám na trh a že nepoviem, aby získali zdroje pre pána Štulajtera. Ale v tom globálnom, v tých veľkých číslach to tak platí hej a tá banka si to musí kontrolovať. Takže toto platí a preto istým spôsobom tých klientov chceme motivovať k tomu, aby u nás zostali a ak nie, tak aby tam bol istý spôsob sankcie za to, že odchádzajú skôr. A čo sa týka toho poplatku.

Spôsobuje náklady minimálne.

Áno, sú to isté náklady. Samozrejme ten poplatok za vklad hotovosti na vlastný účet, my sme pristúpili k tomu, že v tom novom balíku, ktorý uvádzame od 1.mája je jeden vklad a jeden výber zdarma. To znamená ak niekto naozaj chce raz mesačne vložiť hotovosť a raz mesačne vybrať hotovosť, tak to má zadarmo. Už nad to potom bude platiť v našom prípade štyridsať centov hej.

Čiže podľa vás to má skôr ako to kryje nejaké vaše náklady, že máte pracovníčky, potom ste pri priečinku, aby ste urobili ten prevod keď chce teda sporiť a má nejaký záujem o nejaký typ produktu, aby to urobil bezhotovostne, to je celé.

Bezhotovostne. To je tá motivácia.

Čo hovorí na to keď teraz tá diskusia, vieme, že ten návrh alebo predstava ministerstva financií vytvoriť nejaký základný bankový produkt, prešla v podstate bez nejakej diskusie, išla neuveriteľne rýchlo ako keby na tom niečo strašne veľmi záležalo. Ale teraz je to podobe v tej, že samotný obsah toho základného bankového produktu nie je, nebude definovaný v zákone a má sa preniesť do vyhlášky. Čiže stále je to taká otvorená vec a ministerstvo financií bude mať dosť silnú kompetenciu nejakým spôsobom hrať medzi bankami túto hru, že môže im niekedy pritvrdiť tie podmienky, zmäkčiť a tak ďalej. Len na tento fakt. Ako sa na to pozeráte vy ako bankár?

Ten fakt je ten, že môj hlavný problém teda okrem toho, že z nášho pohľadu vláda porušila memorandum, ktoré sme podpísali, že dala nejaký návrh zákona bez akejkoľvek diskusie, ten hlavný môj problém s tým je, keďže tuná vlastne nehovoríme o cenovej regulácii. Vláda tuná nehovorí, že chce regulovať cenu toho balíka. Vláda len povedala, chceme, aby všetci zaviedli rovnaký balík a ja hovorím, ak toto je základný bankový balík, je to nejaká základná ľudská potreba, tak poďme povedať Tescu, Bille aj Kauflandu, že keď prídem tam do tých potravín, chcem tam vidieť základný balík pol kila chleba, liter mlieka a štvrťkila masla. Chcem tam mať takýto základný balík, aby som si mohol porovnať kto mi to dá lacnejšie. Nezmysel hej. Neviem prečo v bankovom sektore majú politici dojem, že tam táto regulácia je potrebná.

A my si ich podľa mňa, teda nie že podľa mňa, ale sami to tvrdia a vychádzajú z toho princípu, že sú tie produkty tak zložité, komplikované, že sú neporovnateľné. Klient si veľmi ťažko porovnáva jednotlivé produkty, pretože.

Áno iste. Len my aj od toho klienta istým spôsobom, my sa pozeráme čo klient používa, aké služby. A keď vidíme, že nejaká služba je používanejšia, snažíme sa ju do toho balíka vložiť, aby sme boli my atraktívnejší ako náš konkurent pri tej cene. To znamená, že je to istá normálna diskusia s klientom a marketing o tom, že skúmame potreby klienta a dávame do toho balíka tak jak to robia výrobcovia automobilov, jak to robia mobilný operátori, jak ktokoľvek iný. Takže je to normálny trh, do ktorého toto je zásah do trhu, ktorý nemá obdobu vôbec nikde, vôbec nikde na svete. Vláda si vtedy.

To, čo sa hovorilo.

Vláda použila vtedy príklad Belgicka, z ktorého potom veľmi rýchlo ministerskí úradníci utekali keď sme im povedali, že OK, s Belgickom nemáme problém. Belgický balíček tak jak je zavedieme, pretože to je sociálny balíček. To je balíček Belgicku pre sociálne slabé skupiny ľudí.

Aby sa dostali k bankovým službám u nás.

Aby sa vôbec dostali k bankovým službám. Stojí to tam okolo euro myslím mesačne a sú v tom myslím dva vklady, dva výbery, jedna platba, všetko hej. To znamená, je to sociálny balíček, používa ho menej ako 5% Belgičanov, skutočne tých, ktorí by mali problém ináč sa dostať k bankovým službám. Také balíky majú všetky banky včetne nás, či už je to pre dôchodcov, pre študentov, je to zadarmo viac-menej. Takže keď tento argument použila vláda, tak my sme povedali fajn, s tým nemáme problém. Už potom to nebolo Belgicko, už potom to bolo vlastne že len Slovensko hej. Nehovoriac o tom, že dávať za vzor belgický bankový trh, nad tým sa môžeme len pousmiať, keďže v Belgicku na záchranu bánk v minulom roku išlo myslím asi polovica hrubého domáceho produktu. Nie štátneho rozpočtu. Hrubého domáceho produktu. Obrovská suma peňazí, aby sa zachránili belgické banky, čo vždy s veľkou radosťou argumentujem, že na Slovensku koruna alebo euro zo štátneho rozpočtu z vreciek daňových poplatníkov nešlo na záchranu bánk, takže aj na toto sa treba dívať.

A to je samotný fakt. A už naozaj vás poprosím len krátko. Že sa uvažuje s takýmto balíkom, ale zároveň tento balík nebude mať svoju zákonnú definíciu ale bude vlastne súčasťou nejakej podzákonnej normy vyhlášky, naozaj vytvára by som povedal veľmi silný operačný priestor na vyjednávanie a na rôzne politické hry medzi vládou a bankami. Nepovažujete tento samotný fakt, túto veľkú vôľu, ktorú bude mať ministerstvo financií, za nebezpečnú?

Je to veľmi nebezpečné. My to od začiatku tvrdíme, že či už to bude v zákone alebo vo vyhláške, je to veľmi nebezpečné, pretože skutočne je to zásah do niečoho čo kde si myslíme, že nemá vláda čo hľadať. Je to regulácia v oblasti, ktorá je dostatočne by som povedal zregulovaná voľným trhom a konkurenciou, a je to neprípustný zásah do slobodného podnikania, do trhového hospodárstva podľa nášho názoru. Či už je to v zákone vo vyhláške. Samozrejme tak jak hovoríte. Tá vyhláška dáva vláde omnoho ľahšie možnosti na manévrovanie a úpravu.

A tlak na dosahovanie rôznych iných politických a ekonomických cieľov. Dobre. To je z mojej strany všetko. Ďakujem vám za návštevu štúdia. Majte, dovidenia.

Ďakujem pekne za pozvanie.