SME
Pondelok, 18. november, 2019 | Meniny má Eugen

Argumenty Ivana Štulajtera

Diskusia Ivana Štulajtera o ekonomike a veciach s ňou súvisiacich.

Mäso po záruke je chybou jednotlivca, nie systému

Sú potravinári na Slovensku pod diktátom obchodu? Pozerajte diskusiu Ivana Štulajtera s Jozefom Orgonášom, generálnym sekretárom Zväzu obchodu a cestovného ruchu na Slovensku.

Doslovný prepis relácie

Štulajter: Sú potravinári na Slovensku pod diktátom obchodu? O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME pán Orgonáš. Dobrý deň.

Orgonáš: Dobrý deň, ďakujem.

Myslím, že panuje taký všeobecný názor, že obchodné reťazce vytlačili z trhu malých obchodníkov, získali veľmi dominantné postavenie a v podstate si diktujú podmienky obchodovania, nákupu tovarov od dodávateľov, najmä dodávateľov potravín a vlastne to je tá príčina, pre ktorú sa opakovane vládna koalícia, teraz je to poslanecký návrh, snaží tieto dodávateľsko-odberateľské vzťahy upraviť zákonom a neponecháva ich na voľné zmluvy a voľnú dohodu strán. A v tejto chvíli do toho prišla tá správa, že znova boli zistené závažné nedostatky v obchodných reťazcoch pri nakladaní s tovarom, prebaľovanie pokazeného mäsa na by som povedal do nových expiračných lehôt a tak ďalej. Čiže veľmi to zase naštrbuje povesť obchodu. Čiže skúsme najprv túto reakciu na túto, na tento problém, že čo je za tým. Je na tom naozaj tak obchod zle, že musí používať takéto nekalé praktiky, aby si vylepšil svoje hospodárske výsledky? Že potrebuje predať aj tovar po záruke v prípade už naozaj poškodení alebo zdravotne nebezpečný za každú cenu?

Na začiatku treba povedať, že správne konanie zatiaľ nie je ukončené. To znamená, celý ten výsledok ani pozíciu jednotlivých reťazcov nepoznáme. Treba na druhej strane povedať aj to, že drvivá väčšina obchodníkov robí svoj obchod čestne a korektne. Ak sa nejaký takýto prípad stane tak ako to bolo včera medializované, tak je to neseriózne, poškodzuje to dobré meno obchodu, a máme za to, že ide o individuálne zlyhanie v mnohých iných prevádzkach tam kde ľudia to robia zodpovedne, korektne, slušne, v súlade s predpismi, tak tam k takýmto prípadom nedochádza.

Individuálne zlyhanie koho?

Individuálne zlyhanie buď vedúceho prevádzky alebo vedúceho úseku alebo možno aj jednotlivého človeka. To ukáže až finálna správa.

No to je dosť prekvapujúce. Chcete mi povedať, že nejakí vedúci prevádzky alebo úseku spracovania a obchodovania alebo nákupu mäsa, nevyznám sa úplne detailne, neviem tú funkciu presne popísať, ale vieme o čom hovorím, je motivovaný takými by som povedal ekonomickými pravidlami svojej firmy, že je tlačený k tomu, aby povedzme naozaj predal to mäso po záruke za každú cenu? Lebo potom je to systémová chyba.

Určite nejde o systémovú chybu. Aj ekonomické parametre sú nastavené tak, že nie je dôvod, aby takéto niečo vykonával. Preto hovoríme o individuálnom zlyhaní.

Ale prečo by to inak robil?

Dôvod jeho presne alebo jednotlivých prípadov presne nepoznáme. Budeme čakať na záverečné vyjadrenie, ktoré by sa malo v záverečnej správe objaviť. Tak bude mať priestor na to, aby svoj postoj vyjadril.

No ale to je podstatná otázka, lebo ja nie som si tým úplne istý. Vy ste si tým istý, že inšpekcia bude skúmať či príčinou takéhoto konania je zlyhanie teda individuálneho človeka, zodpovedného vedúceho, prípadne toho predavača, čo sa mi zdá absurdné, alebo bude skúmať aj to, že či náhodou nie sú nastavené pravidlá tej firmy jednotlivých prevádzkovateľov obchodných reťazcov tak, že motivujú ľudí, aby postupovali takýmto nekalým spôsobom. To je zásadná otázka. Tí inšpektori to budú skúmať?

Nemyslím si, že by inšpektori to skúmali. Nie je to ich náplňou práce. Zodpovednosť jednoznačne je na organizáciách, a organizácia si musí za takýto stav zodpovedať a musí prijať také kroky, aby sa to v budúcnosti neopakovalo.

Lenže ono sa to už opakuje, pretože myslím, že je koľko je v roku 2005, možno že sa mýlim, rok hore dole, vykonali inšpektori kontrolu reťazcov a bolo to by som povedal tiež zlé a rovnako našli obdobné praktiky. Že tie praktiky sa ako keby len opakovali a závisí len od tej intenzity jednotlivých kontrol na čo prídu. Čiže mám taký pocit, že nejaká zásadná zmena ako keby nedošla. Môžete to vyvrátiť?

To by som nepovedal, pretože počet tých zistených prípadov na počet realizovaných obchodov alebo v pomere k obratu napríklad je určite minimálny. A keby sme možno zobrali štatistiku, tak by sme došli k tomu, že ten počet prípadov, ktoré boli zistené k pomeru napríklad k obratu čo by bol celkom objektívny ukazovateľ určite klesá.

No lenže tých kontrol zas nie je vykonávaných toľko, aby sme mohli dávať výsledok takejto kontroly do nejakého pomeru k obratu.

Ja si myslím, že tých kontrol je robených pomerne dosť. Sú robené systematicky, sú robené korektne, sú robené komplexne. Preto aj ten objem zistený, ktorý je povedzme pri jednom prípade alebo pri viacerých prípadoch je taký aký ten výsledok je, v každom prípade je to nepríjemná správa.

Je to nepríjemná správa a vy môžete z pozície stavovskej organizácie nejakým spôsobom vyzvať tie príslušné organizácie, ktoré koniec koncov majú svoje by som povedal hlavné stany v zahraničí k tomu, aby sa ja neviem či vyvarovali takých praktík, ale nastavili svoje vnútorné systémy tak, aby tá motivácia ľudí, ktorí pracujú v hypermarketoch nebola taká, že sa snažia predať tovar za každú cenu?

Stavovská organizácia, zväz obchodu nemá tento, túto páku ani právnu, ani inú. My môžeme maximálne upozorniť, že takýto stav je a vyzvať svojich členov, aby sa vyvarovali, aby sa podobné praktiky neopakovali.

Keď sme sa v utorok pokúšali získať nejakú reakciu zo strany hypermarketov, tak prišla veľmi skúpa v tom slovazmysle, že odmietajú vôbec teda takéto nálezy a že to poškodzuje ich meno. Ale tá komunikácia je naozaj veľmi ťažká vydolovať niečo z hypermarketov toho teda čo robia, kde oni sami cítia chybu vo svojich systémoch ak nejakú majú, proste viesť nejakú otvorenú reč. Vy ste vlastne jediný, ktorý takúto reč môže viesť. Ale zas nemáte žiadny priamy vplyv na to ako tie hypermarkety vlastne vnútorne fungujú. Môžete z tohto miesta dať nejakú výzvu, že by mali byť otvorenejšie? Že by ste sami vy ako stavovská organizácia cítili to pozitívne keby hypermarkety otvorenejšie komunikovali?

Ja si myslím, že každý veľký systém má vytvorený systém krízovej komunikácie, ale podľa tých informácií, ktoré my máme k dispozícii, jednotlivé systémy, ktoré reagovali alebo ktoré dávali prvé reakcie nemali ešte komplexné informácie. Buď nevedeli o tej kontrole vôbec, pretože tá centrála nemusí byť okamžite informovaná, to je jedna vec. Alebo ešte nevedeli o presných zisteniach. A tak ako som povedal na začiatku, správne konanie beží, určite bude treba podrobiť ten výsledok kontroly kompletnej analýze s cieľom odstrániť všetky nedostatky, ktoré sú a jednoznačne s tým, že sa to v budúcnosti nesmie opakovať alebo ten výskyt by sa mal určite minimalizovať.

A na to že sa to opakuje máte akú odpoveď?

Určitý problém sa vyskytne vždy. Je to otázka povedzme medializácie, spôsobu medializácie, pretože napríklad pred rokom či dvoma v jednom zo systémov bola zistená hydina, ktorá nezodpovedala kvalite, ale bola v balíku v nejakom mraziacom systéme a bola v garančnej lehote. A bolo to navonok medializované tak, akože obchod je zodpovedný. Áno obchod má tú zodpovednosť, že dennodenne vykonáva tú kontrolu, ale pri tých stovkách a tisícoch dennodenných kontrol môže sa stať, že jeden výrobok proste ujde tej pozornosti.

No a teraz v tejto situácii, ktorú ste sám označili za nepríjemnú, to je obchod, sa pokúšate presvedčiť verejnosť a poslancov najmä, že ten nový zákon, ktorý má upraviť vzťahy medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi, a ktorý hovorí o takzvaných neprimeraných podmienkach, ktoré si kladú obchodné reťazce voči dodávateľom, je zlý a škodlivý a nakoniec poškodí verejnosť. To je asi dosť ťažké v tejto chvíli, že?

Je to dosť ťažké nehovoriac o tom, že posledná novela návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prišla s takou dikciou, ktorá je úplne iná ako duch predchádzajúcej novely alebo predchádzajúceho zákona. Vypadol napríklad ekonomická zlá podmienka, ekonomické závislosti. Nehovorí sa už o všetkých dodávateľov, ale hovorí sa o dodávateľoch potravín. To znamená zásadným spôsobom sa zmenila filozofia, nehovoriac o tom, že nie všetky praktiky, ktoré sú v tom návrhu popísané ako nekalé sú nekalými praktikami. Často ide o obligátne.

A povedzme mi, lebo tých definícií, čo všetko je neprimeranou podmienkou, je tam viac a to by sme asi možno že strávili niekoľko hodín kým by sme to jednotlivo rozobrali. Ale vy sa snažíte povedať verejnosti, že teda nie všetky praktiky sú nekalé. To znamená, že nie všetky tie vaše nároky, aby sa podieľal dodávateľ na nejakej marketingovej akcii, alebo aby sa podieľal na prípadnej strate z predaja svojho tovaru sú nekalé. Povedzte mi nejaký príklad kde to považujete za veľmi legitímne a povedzme mi príklad kedy to považujete už aj z vášho pohľadu za nelegitímne?

Pomôžem si ekonomickou teóriou. Existuje takzvaný pojem get keeper, ktorý znamená v praxi asi to, že obchod robí filter zo všetkých ponúk, ktoré má. To znamená, ten sumár, tú štruktúru komodít, ktoré sa dostanú do regálov, do ponuky, o tom rozhoduje obchod. Že čo bude ponúkať a čo nebude ponúkať. Nie je to samozrejme svojvoľné rozhodnutie. Je to tým, že obchod veľmi dobre počúva potreby a dopyty svojich spotrebiteľov. Tento spôsob je servisom i službou, ktorú poskytuje na obidve strany. Jednak dodávateľovi, aby mu umožnil možnosť.

Čiže mu signalizuje čo má vyrábať myslíte.

Ale primárne mu umožňuje realizovať služby alebo tovar, a na druhej strane je to služba pre spotrebiteľa, pretože sa snaží na základe požiadaviek, ktoré obchod dobre počúva, optimalizovať tú ponuku tak aby bola takou, aby bola predajná, ale aby bola takou, ktorú ten spotrebiteľ chce. Ak hovoríme o službe, tak za bežne za takú službu sa platí. A konkrétnym keď by sme to premietli konkrétne do praxe, je to napríklad takzvaný zalistovací poplatok. To znamená poplatok za to, aby určitý typ výrobku bol umiestnený v predajni na hociktorom mieste. Ďalším čo je nazvané ako nekalou praktikou ale.

No dobre. Ale čo sa skrýva pod tým poplatkom, že ja svoj tovar ako dodávateľ dostanem do registra vášho reťazca?

Predstavte si alebo predstavme si, že existuje výrobok, vymyslím si kečup, sklo, jemný 250-gramový, ktorý ponúka na trhu možno 50 dodávateľov. A obchod musí vyselektovať na základe niečoho. V prvom rade sleduje kvalitu, v druhom rade sleduje požiadavku spotrebiteľa, v treťom kole sa snaží optimalizovať cenu, a v štvrtom kole je postavený pred nad ponuku a musí nejakým spôsobom vybrať. A ten ktorý je ochotný za tú pozíciu zaplatiť, to sú tie zalistovacie poplatky, tak ten sa do tej ponuky dostane. To je A. B je napríklad to, aby sa dostal ešte aj na optimálnu pozíciu.

Čiže mal by mať svoje miesto.

Aby mal také miesto, ktoré je pre zákazníka atraktívne povedzme vo výške očiach alebo pri pokladni alebo v miestach kde sa láme okruh cesty zákazníka. To sú bežne marketingové praktiky a za tieto aktivity všade v kultúrnom svete dodávateľ obchodníkovi platí.

No ale teraz ten treba ale zas povedať, aby sme sa držali faktov. V tomto prípade aj v týchto dvoch prípadoch, ktoré ste spomenuli zákon to umožňuje, len ohraničuje výšku tých platieb zo strany dodávateľov myslím, že na 3% ich ročného obratu. Čiže nedá sa povedať, že by to, že niekto bude chcieť mať záujem o to, nejaké výhodnejšie postavenie mať pre svoj tovar v predajni, kto nemohol dosiahnuť. Čiže si zaplatí, len ste limitovaný tým, že nebudete môcť od neho vyžadovať väčšie platby, ktoré by prekročili nejaký, nejaké percento z jeho ročných tržieb.

Tak, a ten limit tie 3% je brzdiaci aj napríklad na takzvané letákové akcie. Pretože je zrejme, že tovar, ktorý sa dostane do letákovej akcie, má výrazne vyššiu šancu na realizáciu. Dokonca obchod je často v tej pozícii, že výrobcovia sa pretekajú, že kto sa do tej letákovej akcie dostane. Ale môže sa kľudne stať, že niekto vráťme sa k nášmu výrobcovi kečupu, poviem mu obchodník je mi ľúto, a marci sme 3%, ktoré očakávame, že ročne asi dosiahneme, sme vyčerpali a ja nechcem porušiť zákon a ty si mimo hry. A on povedzme ten výrobca má naďalej záujem, aby.

Čiže samého ho to bude obmedzovať.

Samého ho to bude obmedzovať.

No ale tí výrobcovia sa tvária aspoň reprezentovaní slovenskou potravinárskou komorou, že tento zákon prijímajú, a teda naopak je to zákon, ktorý vyjadruje ich záujmy a dáva do lepšej rovnováhy tú veľkú dominanciu obchodu voči dodávateľovi.

My si myslíme, že ten na jednej strane SPPK nie je jediným reprezentantom výroby. Je tu ešte potravinárska komora Slovenska, ktorá má minimálne rovnocenne do toho čo povedať. Ale my si myslím, že výroba nie je až tak v defenzívnom postavení. Faktom je, že silnejšia pozícia obchodu nastala od momentu keď prišli na trh reťazce. Konkurenčná situácia ktorá je na Slovensku je v podstate aj v európskom kontexte dosť výnimočná, ak si zoberieme, že v Slovensku v potravinách dominujú 3 veľké systémy a na Slovensku je ich neúrekom. Alebo povedzme inak, najväčší predajca potravín participuje na celkovom obrate s potravinami nižšou sumou ako je 7%, čo je signál jasne veľmi silnej konkurencie.

Čiže podľa vás je na Slovenskom trhu dostatočná konkurencia?

Je výnimočne silná.

A tie tvrdenia, ktoré hovoria, že 70 až 90% potravinárskeho tovaru ide práve cez reťazce smerom k zákazníkom. Sú podľa vás prehnané?

To nevieme presne povedať, pretože ak zoberieme do úvahy, že napríklad slovenský reťazec Coop Jednota je reťazcom a má viac ako 2400 predajní, z čoho viac ako dvetisíc je limitovaných niekde v malých regiónoch, tak potom možno to číslo okolo tých 65% by mohlo byť reálne.

A teraz my skúste povedať nejakú praktiku, ktorý sami pokladáte za nesprávnu, za neetickú v obchodných vzťahoch a nemáte voči nej, a nemáte výhrady voči tomu, že by mohla byť naozaj povedzme zakázaná z pozície zákona.

Nemôžeme mať napríklad výhrady voči tomu, ak nad rámec zmluvných vzťahov má obchod dodatočne požiadavku na to, aby sa bonifikoval určitý objem predaja. Pokiaľ je to napríklad nad rámec. Poviem príklad. Ak kontrahujeme päť ton kečupu, aby sme ostali pri tom, pri tejto komodite, nemôže obchod prísť následne 15.decembra s požiadavkou, že a dáš mi ešte dodatočne jedno, dve, tri percentá zľavy, pretože to potrebujem. Ak ale by sa stalo, že obchod reálne s výrobou zhodnotí, že päť ton je reálny objem, a napriek tomu sa ukáže, že potreba trhu je výrazne vyššia alebo aj nižšia, tak potom treba znova si sadnúť za stôl a negociovať a v momentálne keď je to nad tých päť ton, čo sme uviedli ako príklad, tak myslím si, že celkom legitímne obchod ma požiadavku na to, aby tá cena nákupná klesla.

Čiže klesá dole. Tam ide podľa mňa, ide tam o to, že ako nájsť teda správnu rovnováhu medzi tým, že sa rozdelia náklady prípadne náklady na marketing a na túto oblasť, teda na podporu predaja medzi obchodom a dodávateľom. A prípadne ak sa rozdelia straty vzniknuté zo zlej povedzme odhadu trhu a zo zlej obchodnej stratégie. Problém vzniká v tom, že ak je obchod, aj prijmeme tú tézu, tú paradigmu, že obchod je v dominantnom postavení a diktuje si svoje podmienky, tak naozaj potom tá situácia toho dodávateľa jednoducho je v zlej pozícii a má pocit, že preberá na seba tie náklady za obchodníka, alebo to riziko za obchodníka, ktoré by mal niesť on, ale keďže nemá na výber, predáva svoj tovar v nejakých iných, iným spôsobom, ktorý by bol pre neho rovnako atraktívny, efektívny, tak sa musí týmto podmienkam podvoliť. Ako chcete bojovať s týmto základnou premisou, ktorá stojí v pozadiach všetkých týchto pokusov, aby štát vstúpil do týchto obchodných vzťahov?

My si myslíme, že štát nemá čo vstupovať do týchto obchodných vzťahov. Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je typom právnej normy lex specialis a my si myslím, že univerzálna norma, ktorou je obchodný zákonník alebo zákon o konkurencii, je dostatočne hospodárskej súťaži sú dvomi dostatočnými právnymi normami, ktoré aj doteraz fungovali tak, že aj výroba, aj obchod boli spokojní. Faktom je, a to nemožno vylúčiť, že a to nie len na strane obchodu, ale aj na strane výroby, sa môžu nájsť subjekty alebo jedinci, ktorí sú proste nekorektní. Ale tí jednak poškodzujú dobré meno a podľa nich nemôžeme hodnotiť celú brandžu.

Dobre. A keď ste povedali, že slovenská SPPK nie je jedinou organizáciou stavovskou, ktorá zastupuje záujmy dodávateľov nazvime ich tak, tak povedzte mi niekoho kto povedal z tej strany dodávateľov, že tento zákon je škodlivý a naopak môže poškodiť nielen obchod, zákazníka, ale aj samotných dodávateľov rôznymi obmedzeniami, ktoré dáva.

Napríklad potravinárska komora Slovenska sa nevyjadrovala až tak povedal by som výrazne negatívne. Vyjadrovali, ale na druhej strane konštatovali vo svojich vyjadreniach, že dikcia alebo navrhovaná forma nového zákona nie je vždy adekvátna, nezodpovedá vždy praxi, pretože oni tiež, ktorí zastupujú časť výroby, majú dostatok skúseností so stykom s obchodnými organizáciami a vedia, že pokiaľ sú dvaja korektní partneri, dohodnú sa vždy. A dohodnú sa jednak na marži, dohodnú sa na letákovej akcii, na pozícionovaní.

Čiže dohodnú sa v úvodzovkách na tých neprimeraných podmienkach.

Dohodnú sa na neprimeraných podmienkach, ale tak aby to vyhovovalo aj jednej aj druhej strane. Ja si myslím, že nie vždy môžeme konštatovať alebo v drvivej väčšine prípadov nemôžeme povedať, že obchod by bol ten, ktorý robí tú negatívnu atmosféru alebo tú negatívnu politiku vo svojich vzťahoch.

Teraz už vás poprosím o veľmi krátku odpoveď. Určite lobujete v parlamente za to, aby ten zákon mal podobu, ktorá bude pre obchod prijateľnejšia. Myslíte si, že budete úspešný? Stručne.

Čiastočne áno. Parciálne áno.

Dobre, takže to je z mojej strany všetko. Ďakujem za návštevu nášho štúdia. Majte sa, dovidenia.

Pekný deň, dovidenia.

Relácia: Argumenty Ivana Štulajtera


TOP videá