Ak sa niekomu zunovali klasické múzeá, ktorých expozície často bývajú na jedno kopyto, a nebodaj sa práve chystá do Prahy, môže sa prebehnúť po Karlovom moste na malostranský breh Vltavy a napravo si všimnúť objekt Hergetovej tehelne. Je v ňom totiž inštalovaná unikátna výstava Mesto K. Franz Kafka a Praha.
Hlavné mesto Česka na mene tohto spisovateľa židovského pôvodu ryžuje ako sa dá, stačí sa prejsť po centre a navštíviť prakticky ktorýkoľvek obchodík so suvenírmi. Ak na lacnú šálku, kalendár alebo čokoľvek iné vytlačíte nápis Franz Kafka, vznikne síce gýč, ale s hodnotou násobkov tej predošlej. Trh v praxi.
Múzeum, ktoré sme navštívili, tiež nie je zadarmo. Vstupné vo výške 120 českých korún pre dospelých a 60 korún pre deti, študentov, seniorov a invalidov sa síce môže zdať vysoké, na rozdiel od gýčových suvenírov, primárne zameraných na odľahčenie peňaženiek zahraničných turistov, však ponúka solídny zážitok. O Kafkovi toho môžete vedieť veľa, aj tak sa dozviete veci, ktoré ste netušili.
Sprevádza nás jeden z manažérov múzea, Tomáš Kašička. Vysvetľuje, že koncepcia výstavy vznikla v Barcelone v roku 1999, kde prebehla séria výstav Mestá a ich spisovatelia. V rámci nej bola uvedená aj expozícia Mesto K. Franz Kafka a Praha. Neskôr ju videli návštevníci Židovského múzea v New Yorku, od roku 2005 je táto možnosť aj v Prahe.
Nejde o klasické literárne múzeum, v ktorom by sa nachádzali len rukopisy, knihy a popisy, celá expozícia je totiž sprevádzaná audiovizuálnymi efektmi. „Umocňujú zážitok návštevníka," vraví Kašička do zvukov tečúcej Vltavy a krákajúcich vrán, ozývajúcich sa z reproduktorov. Bodové osvetlenie a depresívny hudobný doprovod nás vedie k otázke, či by návštevu múzea nemali vynechať všetci, ktorí práve nie sú v psychickej pohode. „Na niekoho to naozaj pôsobí depresívne, mali sme tu takých. Na tejto výstave poslúchajú aj neposlušné deti." Kto pozná Kafkov život a hrdinov jeho diel, tiesnivý zvukový doprovod pochopí - taký bol aj on: nepochopený, smutný a depresívny outsider. Outsider, ktorý sa stal velikánom.
Čo všetko tu možno vidieť? Internetová stránka múzea uvádza, že väčšinu prvých vydaní Kafkových diel, jeho korešpondenciu, denníky, rukopisy, fotografie a kresby, ktoré v minulosti neboli vystavované, trojrozmerné exponáty, ale aj päť audiovizuálnych programov a hudbu vytvorenú špeciálne pre túto výstavu. Oceniť treba aj viacstranové manuály v svetových jazykoch, ktoré pri vstupe dostane každý návštevník. Podrobne opisujú všetko, pri čom sa zastavíte. Bolo dojímavé sledovať, ako pri jednom z exponátov posedával nemecky hovoriaci seniorský pár, pričom on čítal a ona zbožne hľadela. Na Kafku.
Webstránka múzea ďalej prezrádza: „Výstava má dve časti. Prvá, nazvaná Existenčný priestor, kategorizuje hlavné udalosti života a vplyvy prostredia, v ktorom Kafka v Prahe žil. Druhá, nazvaná Imaginárna topografia, ukazuje, ako sa u Kafku fyzická realita Prahy a jeho života v nej zložito premieňa v metaforický obraz... Slovo, obraz, svetlo a hudba tu vytvárajú symfonický celok."
Kto trochu pozná Prahu, vie, že je, na rozdiel od Bratislavy, prepchatá turistami. Kto vie, ako to vyzerá v lete na Karlovom moste a v jeho okolí, musí mu byť jasné, že najlepší čas na návštevu tohto múzea je ešte pred sezónou. Vyhne sa tak stovkám turistov, ktorí doň denne zavítajú. Tomáša Kašičku sa pýtame, či do múzea chodia aj Pražania. Pokrúti hlavou a vysvetlí, že väčší záujem ako Česi prejavujú návštevníci zo zahraničia. „Japonci alebo Američania akoby vedeli o našom múzeu viac ako domáci."
Komu výstava nestačí, pretože razí heslo „bez suveníru neodídem," môže skúsiť tamojší obchod. Jeho návšteve sa aj tak nikto nevyhne, pretože sa v ňom predávajú vstupenky. Obsluha je príjemná, dámy sú ochotné poradiť, trochu nás sklamala iba jedna vec - obchod uvádza, že ponúka kompletnú Kafkovu bibliografiu. Nie je to pravda - nekúpili sme v ňom ani Ameriku, ani Proces. Mohli sme, ale len v cudzích jazykoch, české vydania chýbali. Dá sa tomu rozumieť - v Prahe sme pochodili množstvo kníhkupectiev aj antikvariátov, šťastie sme však nemali. Ktovie, či by sa Kafka hneval, že tie knihy po jeho smrti vyšli. A ktovie, o čo všetko sme prišli v rukopisoch, ktoré spálil. Čiastočnú odpoveď možno hľadať aj v spomínanom múzeu.
Franz Kafka (1883 - 1924) je jeden z najvýznamnejších spisovateľov svetovej literatúry. Vyštudoval právo, pracoval ako úradník v dvoch poisťovniach. Sedem rokov bojoval s tuberkulózou, napokon jej podľahol. K svojim literárnym výtvorom bol kritický, publikoval z nich len malú časť. Väčšina jeho diel vyšla vďaka tomu, že Kafkov blízky priateľ Max Brod nerešpektoval jeho želanie, aby rukopisy spálil.
