Argumenty Ivana Štulajtera

Diskusia Ivana Štulajtera o ekonomike a veciach s ňou súvisiacich.

Sebeckosť bánk obmedzuje konkurencia

Vláda sa tesne pred voľbami rozhodla presadiť takzvaný základný bankový produkt. O tom, čo to znamená pre ľudí, debatuje Ivan Štulajter s analytikom Vladimírom Dohnalom.

Doslovný prepis prelácie

Štulajter: Vláda sa tesne pred voľbami rozhodla presadiť takzvaný základný bankový produkt. Majú sa ľudia na čo tešiť? Vitajte v štúdiu televízie SME pán Dohnal, dobrý deň.

Dohnal: Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

Banková asociácia sa veľmi rázne ohradila proti tomu nápadu ministerstva financií zaviesť takzvaný základný bankový produkt. Myslíte si, že tá reakcia bola primeraná alebo prehnaná?

To by som asi ťažko hodnotil tú ich reakciu a každopádne plne ich chápem, keď s týmto typom vládnej regulácie nesúhlasia a okrem tých argumentov, ktoré oni samotní dávali, tak určite existuje oveľa viacej prečo je táto regulácia nie úplne najsprávnejšia.

No a to je moja otázka prečo nie práve najsprávnejšia. Z pohľadu verejnosti sa môže zdať, že alebo v tomto prípade nezdá, že naozaj porovnávanie či už telekomunikačných služieb hlavne u mobilných operátorov alebo v prípade produktov bánk je to porovnávanie veľmi ťažké. A z pohľadu verejnosti sa môže zdať, že pokiaľ takýto základný nejaký benchmarkový produkt bude existovať, tak to porovnávanie bude jednoduchšie a lepšie sa obyčajná spotrebiteľská verejnosť zorientuje.

S týmto plne súhlasím a toto je skutočne veľmi dôležitý argument za tento typ regulácie a vlastne zároveň, že jediný. A plne s vami súhlasím v tom, že a dokonca aj myslím research, kde sa proste venujeme, kde sú vyškolení analytici so vzdelaním, so skúsenosťami, s motiváciou.

Majú s tým problém.

A máme aj my veľký problém vlastne urobiť takéto porovnanie výhodnosti u rôznych typov finančných produktov. To sa vôbec netýka iba balíkov, ale teda hovoríme teda iba o tých bežných účtovníckych balíkoch služieb. A keď my už aj s nejakým takýmto porovnaním prídeme, tak zase banky právne nemajú spústu argumentov, že nie nie nie, toto porovnanie nie je dobré, pretože skutočnosti tuná je ešte tento faktor, tento faktor. A čiže je pravda, že proste dokonca aj veľmi motivovaný a veľmi nadpriemerne informovaný človek má je takmer až nemožné preňho skutočne si kvalifikovane vybrať presne ten balík služieb, ktorý on potrebuje pričom a to si treba uvedomiť, vedenie účtuje v skutočnosti veľmi jednoduchá operácia, proste to je niečo vôbec nesofistikované. Proste človek chce iba aby mal kde prísť výplata, aby zaplatil účty, čiže to je v skutočnosti veľmi jednoduché a banky sa veľmi tvrdo snažia o to, aby tie ponuky neboli porovnateľné a robia to vedome proste a to je jedna zo základných.

Čiže podľa vášho názoru banky robia vedomo to, že tie produkty sú tak sofistikované, aby ťažko sa naozaj v tom orientovali ľudia, vlastne ani nemohli porovnávať, pretože nie sú plne identické. Čiže tá základná úvaha alebo ten úmysel, že vytvoriť tam nejaký benchmark, nejakú základnú porovnávaciu jednotku je v zásade správne.

V zásade plne chápem, že tú vládu takto mohlo napadnúť, ale to že je to správne to by som asi s tým nesúhlasil. Čiže základná premisa áno. Veľmi ťažko sa klient v tom môže zorientovať, avšak len čo prídeme s touto myšlienkou, proste urobíme takýto jeden základný produkt, tak narazíme na veľké množstvo problémov.

No napríklad?

A v zásade problémy vedú k tomu, čo som už povedal hneď na začiatku, že nepokladám túto reguláciu za správnu.

Aké sú argumenty proti takejto regulácii?

Môžem aj tak trošku filozoficky alebo s náhľadom na to pozerať. Proste každá regulácia naráža na niekoľko typov problémov a povedzme jeden z problémov je, že je to veľmi ťažko vždycky vykonateľné tá regulácia a že vždycky je tam taký ten problém väzeň - dozorca, že teda proste sa budú navzájom naháňať, že vlastne štát ako to presne myslel a banky sa budú snažiť obchádzať.

Obchádzať.

A v tomto prípade napríklad s tým čo vyšla vláda, tak jedna z vecí napríklad v tom zozname služieb, ktoré sú v tom základnom balíku, tak napríklad úplne chýba správa trvalých príkazov inkás a čo je proste niečo čo by človek očakával a že v ňom bude, pretože to je niečo, čo využíva úplne každý kto skutočne ten bežný účet používa. A to znamená chodí mu tam výplata a platí nejaké veci a tie pravidelné platby vždycky sú na trvalé príkazy.

Ale je tam zahrnutý internet-banking, čiže tam cez internet-banking si môžem zadávať príkazy na trvalé platby.

Banky to takto nechápu. Keď si pozriete ako banky svoje produkty formulujú, tak oni tam majú špeciálnu kolónku internetové alebo prípadne automatizované transakcie a špeciálna položka správa a trvalých príkazov inkás. Vláda to zrejme tak myslela, že proste do niektorého z tých lievikov patria aj tieto veci.

Tak oni to môžu ešte v parlamente doplniť samozrejme.

Presne tak. To som chcel povedať, že zrejme to takto budú precízovať a tých vecí je tam ale viacero. Povedzme banky, ich hlavný spôsob kritiky bol v tom, že je tam neobmedzený počet transakcií urobených do zahraničia. A v jednej, v jednom zmysle s nimi nesúhlasím. Od roku 2009 Slovensko je súčasťou SEPA. Klienti platia rovnaké peniaze bez ohľadu, za platobné transakcie, bez ohľadu na to, či sú robené vnútroštátne alebo teda cezhranične. A čiže keď človek v Rakúsku na lyžovačke alebo ja neviem v Španielsku na dovolenke si vyberá z bankomatu sto euro, tak je to úplne rovnako ako vyberá na Slovensku z cudzej banky. Rovnako teda aj platby, ktoré zadáva. Banky teda hovorili, že tie náklady sú proste obrovitánsky skutočne niekde nedobrovoľne, neobmedzene tak proste.
A je to oprávnený argument? A tento argument nie je, lebo vravím, nie je oprávnene, pretože opakujem, banky už od začiatku roku 2009 si musia.

Čiže chcete hovoriť o tom, že banky nepoužili korektný argument?

Čiastočne a na druhej strane, ale to je práve a to sa vrátim k tomu pôvodnému argumentu, že proste sa to veľmi ťažko tá regulácia vynucuje a existuje veľa druhov tých platieb. A aj tých transakcií a nie všetky teda sú zahrnuté do tej sépie. Existujú rôzne špeciálne režimy tých platieb a nejdem do tých technických detailov a čo všetko tam je zahrnuté a čo už nie hej. Teraz keď si hovorím úplne stačí veľmi jednoduchý, v tej si otvoríte sadzobník banky a tam proste vidíte koľko typov tých cezhraničných transakcií je a ktoré sú ktoré, nie sú zahrnuté. A ale opakujem ten argument je, že proste banky v súčasnosti si spoplatňujú rovnako domáce aj cezhraničné platby, čiže keď hovoria, že ich to bude stáť hrozne veľa, no stojí to aj v súčasnosti.

Banky argumentujú tým, že nebránia sa voči tomu, že by sa vytvoril nejaký takýto základný produkt, ale namietajú to, že tento produkt je teda veľmi nadštandardný, že zahŕňa toľko operácií, ktoré z tohto základu v podstate robia nech myslím že to povedal viceprezident asociácie pán Barta, že to je vlastne diamant, je to Rolls Royce, ktoré vláda stanovila ako nejaký benchmark. Ale faktom je, že keď je to Rolls Royce, dobre, bavme sa v tejto metafore, tak banky majú právo si ho spoplatniť podľa svojich nákladov.

Presne tak. Ten argument má teda viacero, viacero úrovní a vláda keď to prezentovala tak hovorila, že to je nejaký základný balík proste, aby vyhovel takému proste klientovi, ktorý chce iba základné služby od banky, čo nie je pravda. A keď si pozrieme teraz ako banky stanovujú tie svoje najzákladnejšie balíky, tak je niekto oveľa, oveľa menej proste. Je tam možno 3% toho čo je v tom hlavnom balíku, čiže sú jednak limitované tie transakcie. To znamená nie je tam nekonečný počet povedzme cez internet-banking transakcií, ale je tam iba limitovaný počet vôbec tých najlacnejších balíkov. Nie sú povedzme transakcie robené na pobočke. To je proste niečo čo je veľmi drahé pre banky, čo banky keď udávajú ceny, tak proste tá transakcia ktorú na pobočke vyčíslili niekoľko násobne, možno desaťnásobne.

Oni aj preto radi vytláčajú internet-banking karty modernými platobnými formami, aby to nemuseli riešiť so svojimi ľuďmi na pobočkách.

Presne tak. No ale oni tie najlacnejšie balíky proste v žiadnom prípade tieto transakcie na pobočkách neexistujú, teda neoverujú, neobsahujú. A v tom zmysle to určite nie je teda základný balík, čiže v tomto súhlasím a to že tam je teda ten nekonečný počet transakcií jak na Slovensku aj v zahraničí, tak to skutočne ako to vyjadrenie diamant, Rolls Royce zrejme sedí v tomto zmysle.

No dobre. Ale tým keď si banky môžu nastaviť ceny na základe svojich nákladov a samozrejme zohľadňovať aj ten stav aký bude na trhu a konkurencie, tak môže sa stať, ja neviem či ten argument je oprávnený, ale tiež z asociácie vyšlo, vyšla informácia taký odhad, že by to mohlo stáť medzi päťdesiatimi až sto eurami. Čo je teda dosť mesačne. Je to podľa vás korektný údaj z hľadiska toho, tej množiny služieb, ktorý ten základný balík obsahuje?

Myslím si, že nie. A tento údaj, zase je tam niekoľko rovín a keď hovorím nie, tak hovorím to kvôli tomu, že moc si neviem predstaviť, že by niekto zneužíval tento balík, to znamená, že niekto bude urobiť tisíc povedzme a tisíc transakcií každý deň do zahraničia alebo tisíc výberov z bankomatu v zahraničí čo skutočne pre banku relatívne drahá záležitosť. Iba kvôli tomu, že to má v balíku zadarmo. Ako tuná to zneužívanie skutočne asi až tak.

Čiže je to premrštený odhad?

A vlastne v súčasnosti keď klient má ako povedzme to zahraničie trošku menej situáciu, ale teda keby sme si odmysleli, že tam sú zahrnuté v tom vládnom balíku aj tie platby do zahraničia, tak taký balík v súčasnosti, ktorý povedzme do desať euro. To sú väčšinou tie najdrahšie balíky, ale zároveň oni obsahujú aj trošku viacej tie súčasné oproti tomu vládnemu. Ten vládny on obsahuje skutočne iba produkty také tie vkladové a transakcie vkladové. A keď je balík povedzme za desať euro mesačne, tak už zväčša obsahuje aj nejaké úverové produkty alebo nejaké sporiace, poistné a tak ďalej. To znamená, je tam už prečerpanie, je tam kreditná karta a je tam nejaké poistenie v tej karte a tak ďalej. Čiže ťažko sa to porovnáva, ale teda vravím keď ten balík má obsahovať všetko čo už ten vládny obsahuje a teda zväčša obsahuje trošku aj viacej, tak stojí okolo tých desať euro. Tým, že sú tam.

Je to aj zahraničie.

Áno tie zahraničné, tak to trolinku mení tú situáciu a také balíky moc ani ako nie sú v ponuke, čiže tam ťažko.

Ťažko povedať či ten odhad je správny. Ja keď vychádzam z nejakej takej by som povedal elementárnej logiky, tak toto je zásah do nejakej voľnosti, do nejakého marketingu, no do získavania zdrojov samozrejme, že z trhu, a obmedzuje to priestor bánk pri týchto rôznych marketingových operáciách, hrách a tak ďalej. Zužuje. A nemyslíte si, že práve preto sa teraz snažia banky by som povedal takýmto spôsobom v úvodzovkách strašiť verejnosť, že takýto základný balík bude veľmi drahý a možnože nakoniec aj bude veľmi drahý naschvál, aby mohli zostať v tých svojich by som povedal nižších úrovniach tých balíkov, aby mohli tie, ako tie hry s poplatkami neustále rozohrávať?

Samozrejme. A keby ste vy boli banka tak to robíte tak isto a každá banka sa správa sebecky. Jediné čo to sebecké, čo to sebecké správanie obmedzuje, to je ale zase veľmi silná sila a to je konkurencia. To, že na Slovensku je desať bánk, to znamená, že to sebecké správanie sa bánk je samozrejme veľmi limitované. Opakujem. Napriek tomu, že je tu konkurencia, tak proste je veľmi ťažko sa vyrovnať, teda sa proste vyznať v tých ponukách. Ja by som možno uviedol ešte teda dva argumenty, prečo nie. Táto regulácia a zase to uvediem tak filozoficky, proste každá regulácia má teda jednak také neželené následky. Potom je tu teda ešte otázka aj ocenenia toho balíka. A tie neželané následky ja odhadujem, že radovo desiatky percent klientov, nejakých 10, 20 možno 30% klientov v súčasnosti na Slovensku má balík služieb a teda vedenie účtu úplne zdarma. A čiže klienti jednoducho nepotrebujú žiadny vládny zásah, pretože neplatia nič. Veľká väčšina bánk má rôzne také vernostné alebo nejaké také programy.

Bonusy.

Keď človek urobí určitý počet transakcií, keď človek má určitý objem peňazí na účte, keď využíva viacero produktov, jednoducho to vedenie účtu má zdarma.

Čiže o toto môžu tí ľudia prísť myslíte?

A teraz čo sa bude diať hej. Sú banky, ktoré majú proste iba jeden jediný balík v súčasnosti, a aj teda veľmi veľké banky, ktoré nebudem menovať, a teraz ako budú mať dva balíky alebo iba jeden balík. Vláda tým svojim zásahom možno neviem, nie som právnik, ale teda ak by to skutočne malo viesť k tomu, že vláda jednoducho znemožní dávať ten balík zadarmo, a nejakým svojim opatrením, tak teraz čo klienti prídu o to, že to mali doteraz zadarmo a budú musieť platiť proste znova. To je ten väzeň - dozorca, že sa budú naháňať, že ako sa vlastne tá regulácia vysvetľuje.

Bojíte, obávate sa toho, že by takýto typ, regulácia vždy z pohľadu štátu trpí tým, že je nedokonalá. Niektorá je veľmi nedokonalá, niekde sa regulácia celkom ako darí a sú oblasti kedy sa darí a kedy sa naozaj nedarí a závisí to od veľa faktorov, nesporne aj politických. Vy si myslíte, ale je podľa vášho názoru oprávnený ten argument, že banky už avizovali svoju obavu, že toto môže viesť nakoniec k tomu, že vláda dokonca aj zareguluje cenu takéhoto základného balíka?

Ja len dúfam, že to vláda neurobí a súčasná história tejto vlády, teda tie takmer štyri roky čo je pri moci, tak ukazuje, že sú schopné urobiť aj veľmi zlé veci z pohľadu ekonomickej súťaže. Ale zároveň že sa zastavia pre nejakými úplnými nezmyslami. Takže ako ja si skôr myslím, ale to je teraz skôr, že nie, že tú cenu regulovať nebudú, lebo to by bol proste úplný nonsens. A ja sa ešte vrátim k tým neželaným dôsledkom tej regulácie. A tie neželané dôsledky určite môžu byť to, že v podstate tom samotnom balíku sú teda, je istý typ operácií, a to sú zatiaľ operácie teda na strane vkladov. Banky v súčasnosti do tých balíkov dávajú aj iné položky. Keď už máme ten balík v strednej kategórii, či povedzme okolo nejakých päť euro, tak už zväčša sú tam aj produkty typu prečerpanie typu kreditnej karty a prípadne nejaké poistky a tuná ja by som považoval za celkom prirodzené, keby keďže proste bude tlak na to, aby tie základné, tie vkladové operácie boli lacnejšie, tak tie ostatné budú drahšie. Čiže výsledný cenový efekt pre klienta je teda dosť otázny vo chvíli keď bude klient viacej platiť za prečerpanie, či už poplatky alebo teda zvýši úrok. Poistenie sa mu zase zdražie, respektíve úplne zmizne, keďže už banky ho nebudú ponúkať. Rovnako s kreditkami.

Táto naša diskusia môže byť inšpiratívna pre poslancov, pre ministerstvo financií, aby ešte tak zdokonalili ten základný balík, že ho rozšíria povedzme o tieto debetné, kreditné operácie. Z ktorej strany sa na to pozeráme. A to by kam viedlo keby sa povedzme naozaj dbalo na to, že tie operácie sú predsa len zložitejšie. Keby sa ešte viac rozšíril ten balík. Mohlo by to viesť k tomu, smerujem k tej otázke, keby sa takto banky v podstate ten manévrovací priestor v podstate úplne zúžil, je možné, že by, ako by z toho mohli ako uniknúť z takéhoto zovretia? Na úkor koho?

Čim bude tá regulácia detailnejšie, tým ľahšie z nej banky uniknú. Znie to síce paradoxne, ale proste tak to je s reguláciou. A najefektívnejšie regulácie sú práve také jednoduché a to je veľké plus pre túto vládu, že táto regulácia tak ako, je relatívne jednoduchá. Proste tam si môžu dať tie trvalé príkazy keď tam dajú. A to je veľké plus tá regulácia. Ak by skutočne išli do toho, že začnú presne špecifikovať, že za akých podmienok aký produkt, z toho by sa banky veľmi jednoducho vyvliekli a by to úplne proste pokapalo celá aj ten vládny nápad. Ak chcú tú reguláciu robiť efektívnu, tak proste nech ju držia jednoduchú. Možno by som ešte k tým negatívnym dôsledkom. V podstate taký úplne základný negatívny dôsledok, ktorý ale zároveň je veľmi ťažko uchopiteľný, je sú inovácie, respektíve ich nedostatok. Keď sú banky ponechané na seba, tak proste inovujú aj taký relatívne jednoduchý produkt. A tie inovácie, ktoré sme videli boli povedzme práve to, že klienti majú ten účet úplne zadarmo keď povedzme majú nejakú poistku alebo nejakú hypotéku, čiže nejaký úverový produkt. Čiže tie inovácie najmä išli v rámci toho viazania rôznych produktov a vo chvíli keď štát do toho zasiahne a povie, že takto vyzerá ten váš produkt, tak je možné, že proste tie inovácie jednoducho neuvidíme, a keďže ich neuvidíme a nebudeme vedieť o čo sme prišli, a teda nakoľko zvládla tá regulácia. Na druhej strane tuná zase ja si myslím, že bankám zase nič nebude brániť, aby povedzme teda skutočne urobili ten vládny balíček a aby povedali, že klienti, ktorý má tento vládny balíček, tak bude mať povedzme to prečerpanie, tú kartu alebo tú poistku a za nejakú výhodnejšiu cenu.

Cenu.

Hoci ja si skôr myslím, že tie ceny tam pôjdu hore, keďže zrejme tam predsa len bude cenový boj pri tom vládnom balíčku.

Štátny tajomník, taký cenový boj samozrejme môže viesť aj k tomu, že si povedia, že tu sa skôr dohodnime na nejakej v úvodzovkách kartelovej dohode, nastavme ho vysoko, aby sme si vytvorili priestor na tie naše akože produkty. Chcem sa vás spýtať poslednú otázku, lebo náš čas už beží. Štátny tajomník ministerstva financií pán Kažimír naznačil, že by to mohlo byť aj trest za to, že banky neakceptovali tie výhrady pravdepodobne ministerstva financií o tom, že majú veľký úrokový diferenciál. Čiže príliš veľké rozpätie medzi úrokmi na vklady a úvery. Je to dobrý argument? Nestojí tento argument na nejakom, nejakej by som povedal pevnej pôde alebo na vode?

Tuná úplne jasne vidno, že ako dopadne každá štátna regulácia. Proste nie najlepšie a je pravda, že v oblasti úverov sú slovenské banky príliš drahé. To je naprosto jednoznačné a tie rozdiely sú proste násobne väčšie než v okolitých krajinách. A vláda teda zrejme neprišla na spôsob akým toto riešiť. A preto sa vyvršila na oblasti, kde medzinárodné porovnania ukazujú, že Slováci za to vedenie bežného účtu platia priemerné ceny. Keď sa pozrieme do Českej republiky, tak tam je toho oveľa viacej. Možno že dvojnásobok. Proste Česká republika je tomto veľkým, takou veľkou výnimkou a tie slovenské ceny sú v zásade OK proste. Nič nenasvedčuje tomu, že by práve v tejto oblasti vkladov, v tejto oblasti vedenia účtov, trh zlyhával. To znamená nie je to nejaká veľká potreba pre vládnu reguláciu a na druhú stranu tú vládu proste chápem, vláda už od začiatku proste keď si urobila zoznam svojich nepriateľov, tak banky boli na.

A navyše idú aj voľby, čiže toto môže vyzerať ako.

Presne tak, čiže banky boli od začiatku na veľmi prominentom mieste. Je celkom pochopiteľné, že proste s nimi niečo robia a nedokázali nič urobiť v súbehu, respektíve to čo pán Harabin presadil a ten štvornásobok, že skrátka nejakým spôsobom zlimitovali úrokové sadzby na úveroch. Tak to sa pri bankách teda úplne minulo účinkom. Ako ono to ani nebolo moc na banky zamerané. Tak sa teraz práve pred obdobím rozhodli proste urobiť niečo s bankami a proste asi jedinú vec, na ktorú prišli boli práve tieto vkladové produkty, respektíve bežné účty a nemá to moc veľký zmysel a rieši to problém, ktorý viac-menej ani neexistuje podľa mňa. A našťastie nerieši najhorším možným spôsobom. Čiže aspoň toto sa dá vláde kvitovať.

Dobre. Ďakujem vám za návštevu vášho štúdia. Majte sa dovidenia.

Dovidenia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

TOP videá