Na trase do Samosu sme si uvedomili, aká je Galícia naozaj nádherná. Vinice, kukuričné polia, lesíky, krásne dedinky. Na ulici sme často narazili na pastierov s ovcami, kravami či koňmi. Pocit návratu do minulosti v nás večer ešte viac umocnil kláštor v Samose, ktorý vyzeral ako z románu Umberta Eca Meno ruže.
Samos vás očarí už pri vstupe do mesta. To bolo postavené okolo monumentálneho benediktínskeho kláštora svätého Xuliána, ktorý vznikol v 10. storočí. Bol to najvýznamnejší kláštor v krajine, veľmi bohatý a vplyvný.
V roku 1536 vyhorel, za dvesto rokov ho však opäť vystavali. Druhý požiar v roku 1951 úplne zničil veľkú knižnicu. Hneď pod oknami kláštora preteká rieka Sarria, priezračná, že vidíte každú rybu, ktorá v nej pláva.
Ubytovanie v kláštore je úplne zdarma a v okolí stojí za návštevu staroveká kaplnka aj nádherný cintorín.
Medzi Samosom a Portomarínom narazíte na míľnik, ktorý povzbudí každého putujúceho. Oznamuje, že cieľ cesty, Santiago de Compostela, je vzdialený už len 100 kilometrov.
Portomarín odporúčame ako miesto na ochutnanie nejakej španielskej špeciality. V centre mesta je jedna reštaurácia na druhej a veľmi dobre tu vedia pripraviť jedlo paella.
Tamojší kostol San Juána bol postavený ako chrám a hradná pevnosť zároveň. Ak sa chcete pozrieť dovnútra, musíte si počkať na čas bohoslužieb. Inak je zatvorený.
