Camino: Moja cesta
Peši, s dvesto eurami vo vrecku a batohom na chrbte. Od kastílskych polí do srdca Galície. Prežite púť do Santiaga de Compostela s Tomášom Hudákom a jeho priateľmi.
Päťdesiat kilometrov za Burgosom je pri dedinke Itero del Castillo maličký kostolík sv. Mikuláša. Spravujú ho už šestnásť rokov talianski dobrovoľníci. Aj keď pre pútnika neponúka žiaden komfort a najbližší obchod je vzdialený dva kilometre, prespať v tomto albergue má svoje čaro.
My sme dorazili do Albergue de la Ermita de San Nicolás v deň, keď oslavoval 16. výročie od svojej rekonštrukcie. Zažili sme pravú španielsku fiestu s tradičnou kastílskou hudbou a tancami a nefalšovanou pohostinnosťou tamojších ľudí. Veľmi rýchlo sme zabudli aj na pľuzgiere, ktoré bolo treba prepichnúť.
Po dvoch dňoch putovania sme si uvedomili niekoľko dôležitých vecí. Je dobré mať v batohu pribalené aj sandále, pretože s otlakmi na nohách sa posledné kilometre pred cieľom už nedajú odšľapať v topánkach. Potraviny na večeru si treba kúpiť ešte predpoludním, inak sa môže stať, že budete v mieste nocľahu čakať so škrkajúcim žalúdkom, kým sa o piatej skončí siesta a otvoria sa obchody.
Ale najmä: do postele treba ísť pred desiatou. Spánok je pre unavený organizmus ako nabíjačka pre mobil.
Prvý diel seriálu Camino: Moja cesta si pozrite TU
