SME

Argumenty Ivana Štulajtera

Diskusia Ivana Štulajtera o ekonomike a veciach s ňou súvisiacich.

Ficove čistky sú len marketingový ťah

Na Slovensku je nová pozemková kauza. Prečo tentokrát premiér konal veľmi rázne, sa dozviete v debate Ivana Štulajtera s Marekom Vagovičom.

Doslovný prepis relácie

Štulajter: Na Slovensku je nová pozemková kauza. Premiér Fico tentokrát konal veľmi rázne. O tom dnešná téma. Vitaj v štúdiu Marek. Ahoj.

Marek: Ahoj.

Vy ste s Tomom Nicholsom priniesli čerstvú kauzu pozemkov. Prekvapilo ťa, že predseda vlády v utorok tak rýchlo zareagoval, zvolal, napriek tomu, že bol chorý tlačovú konferenciu a oznámil, že jednoducho sa znova personálne musí vymeniť Slovenský pozemkový fond?

Myslím, že nie, lebo tá kauza bola tak jasná aj vzhľadom na tie premiérové výroky spred dvoch rokov vo veci Veľkého Slavkova, kde sám hovoril o zlodejine, že on v podstate nemohol postupovať inak, musel urobiť to čo urobil, lebo by absolútne poprel to čo spravil pred dvoma rokmi.

Ale sám priznal, že alebo povedal, že ten prevod týchto pozemkov, alebo vydanie týchto náhradných pozemkov prešlo v súlade so zákonom. Čiže máme tu na jednej strane jeho výrok, že bolo to v súlade so zákonom, ale na druhej strane dochádza k takejto zase ako personálnej výmene.

Tak ono to ani nie je celkom isté, či to bolo v súlade so zákonom. To v tejto chvíli nevieme povedať. To môže povedať až prokuratúra. On tým chcel vlastne povedať, že jeho ľudia nezlyhali odborne, lebo v podstate v zmysle zákona vydali reštituentom pozemky, na ktoré mali, samozrejme, nárok. Preňho bol skôr ten problém v tej morálnej alebo etickej rovine, že sa to udialo rovnakým spôsobom. To znamená, že tí reštituenti tie pozemky naozaj veľmi rýchlo, proste obratom, predali tej istej firme blízkej Vladimírovi Mečiarovi ako pri Veľkom Slavkove. Čiže on tým chcel jednoznačne povedať, že tí ľudia sa nedopustili ako keby žiadnej zlodejiny keď to mám takto povedať, že v podstate postupovali v súlade s nejakými smernicami, ktoré má fond, ale on im tým vlastne odkázal, že keď už tu raz bol Veľký Slavkov, tak mali postupovať jednoducho inak, že mali tie pozemky dať tým ľuďom niekde úplne inde, aby tam neboli znova pochybnosti, aby nedošlo znova k takému istému prevodu, lebo viem si predstaviť, že keby tí ľudia dostali pozemky niekde v Komárne a následne by ich previedli či už na Mečiarových ľudí alebo aj iných, tak by to nemuselo vyvolať až také turbulencie, aké to vyvolalo.

Skús popísať tú kauzu, ako k nej vlastne mohlo znova dôjsť.

No reštituenti tvrdia, ja som s nimi hovoril, že nebyť tej firme blízkej pánovi Mečiarovi, tak by tie pozemky nikdy nedostali tam, kde ich dostali. Čiže ten scenár sa zopakoval s tým, že v prípade Veľkého Slavkova vieme, že keď štát, premiér a prokuratúra prišli na to alebo vďaka denníku SME si všimli, že čo sa stalo, tak sa pokúsili do toho vstúpiť a ich šťastím bolo, že predchádzajúci riaditeľ alebo námestník riaditeľa fondu pán Bríza, nominant HZDS, tam urobil isté formálne chyby pri tej zmluve. Boli tam aj antidatované nejaké dodatky. Čiže mohli do toho vstúpiť.

Čiže prokurátor to mohol napadnúť.

Vtedy sa to ešte dalo. V podstate ten mechanizmus sa zopakoval s tým rozdielom, že reštituenti dostali pozemky vo Veľkej Lomnici a v Starej Lesnej. Čiže kúsok od Veľkého Slavkova. Dostali ich takým spôsobom, že fond tvrdí, že nemali vlastne pozemky v okrese Michalovce, kde mali pôvodný nárok. Takže museli dať tie pozemky..

Tie náhradné.

Náhradné a keďže ten Veľký Slavkov štát zastavil, tak im museli dať za ten Veľký Slavkov niečo adekvátne. No len urobili presne tú istú chybu, že nepredpokladali, že môže dôjsť k takému istému prevodu na tú firmu GVM blízku pánovi Mečiarovi a mysleli si, že keď postupujú v súlade s predpismi, tak je to aj v súlade s morálkou.

Je veľmi podstatná tá skutočnosť, že reštituenti tvrdia, že bez tejto spoločnosti GVM by sa nikdy k takýmto lukratívnym pozemkov nedostali. Ako ty vnímať tú úlohu tejto spoločnosti?

No je zrejmé, že traja ľudia z tejto firmy majú blízko k pánovi Mečiarovi. Jeden ho sprevádzal ako ochrankár na oslavu Rezešových narodenín pred niekoľkými rokmi do Alicante. Zároveň mu robil aj bezpečnostného poradcu. Ďalší sa podieľal na volebnej kampani HZDS v Rezešovom tíme. Ďalší je susedom pána Mečiara v Elektre.

Susedom znamená čo?

Že vlastní dom hneď vedľa Elektry. Nehnuteľnosť. A tá firma, teda naozaj s pánom Mečiarom, to sa ukázalo už pri kauze Veľký Slavkov, že mala k nemu veľmi blízko. Nakoniec to ani sama nepopierala. Ak dnes pán Mečiar hovorí niečo iné, tak nehovorí pravdu. A táto firma mala kontakty už za bývalého vedenia fondu na pána Brízu. Dnes tam má HZDS tiež svojich ľudí, ale svojich ľudí tam má aj Smer. Ja si skôr myslím, že tentokrát to ani nemuselo ísť až tak úplne priamo po línii HZDS, respektíve mohlo to ísť spolu v línii HZDS aj Smeru. A hovorím to preto, že advokát, ktorý zastupoval reštituentov pred fondom a teda v celej tej kauze, pán Štultéty, je advokát, ktorý za Mečiara sedel v dozornej rade VSŽ. Dnes je v Slovenských elektrárňach ako koaličný nominant. A súčasne v advokátskej kancelárii s ľuďmi ako Martin Glváč, bratislavský šéf Smeru a štátny tajomník na ministerstve výstavby. V tej istej advokátskej kancelárii bola aj manželka premiéra. Čiže cez týchto všetkých ľudí je možné, že ak to teda tvrdia aj reštituenti, mohli zalobovať na fonde a dostať to znovu tam, kam chceli.

Podmienkou takejto obchodnej transakcie je to, že musí byť na jednej strane reštituent, ktorý má reštitučné nároky voči nejakým pozemkom. Tieto pozemky sú napríklad zastavané a nie je ich možné zo zákonných dôvodov vydať. Ale zároveň ten, tá rozloha toho pozemku musí byť natoľko zaujímavá a atraktívna, aby sa nejaká firma do toho dostala a pokúsila sa ten reštitučný nárok uplatniť na veľmi lukratívne pozemky v tomto prípade blízko Tatier, aby sa to celú pre ňu jednoducho oplatilo. Toto sa splnilo a táto podmienka bola splnená. Keď tí reštituenti hovoria, že bez tejto firmy GVM by sa im to nepodarilo, ty si myslíš, že tá firma GVM to robila akým spôsobom, že mohla dôjsť na pozemkový fond a tam presvedčiť ľudí, že no tak máme tu zaujímavý obchod, tak nedajte im tie pozemky pri Komárne napríklad, ale dajte im ich pri Tatrách. Jak sa to môže vôbec takýto mechanizmus. Lebo tu je tá základná otázka či takéto veci môžu prebiehať bez korupcie, bez rôznych provízií, proti obchodov a tak ďalej. Lebo zrejme každý nemá takú možnosť aby sa na základe náhradných pozemkov dostal k takýmto lukratívnym miestam.

Tak to je asi otázka pre políciu, ale je zrejme, že tá firma si tých reštituentov vyhliadla už pred mnohými rokmi. Nakoniec to aj sami priznali. Je zaujímavé, že hoci na tom podľa vlastných slov robili osem rokov, prečo sa im to nepodarilo za bývalých vlád? Že sa im to podarilo až za vlády, v ktorej je pán Mečiar, čo samo o sebe je veľmi zaujímavý fakt a vyvoláva to teda podozrenie, že naozaj to išlo po tejto politickej linke. Ja netuším akým spôsobom komunikovali s ľuďmi z fondu. Ale je evidentné, že keď si tých reštituentov vyhliadli a mali záujem iba o tieto konkrétne pozemky s takouto veľkou rozlohou v takej lukratívnej oblasti, tak to nebola náhoda. A naozaj robili všetko preto, aby cez všetky možné kanály na pozemkovom fonde presvedčili tých dôležitých úradníkov v príslušných regiónoch, keďže aj sami pochádzajú z okolia Kežmarku, respektíve tá firma je registrovaná vo Vyšných Ružbachoch, že si to vedeli zariadiť aby to dostali presne tam kde chceli.

A ty vieš o tom že by táto firma GVM mála s týmito reštituentmi nejakú zmluvu o budúcej zmluve, že im následne potom ako tie pozemky získajú ich odpredajú?

Túto zmluvu o budúcej zmluve mala v prípade Veľkého Slavkova. Čiže ak ten obchod pokračoval a teraz o dva roky sa vlastne zopakoval, tak samozrejme že to vychádzalo z toho, čo sa stalo pred dvoma rokmi. Tam sa totižto stala taká vec, že keď oni prišli o ten Slavkov, tak tým reštituentom zostala sekera v podstate u tej firmy, lebo oni už za to dostali peniaze. No a teraz prišlo k situácii, že teda dostali nové pozemky.

Že firma GVM zaplatila za pozemky, ktoré vlastne nemohla získať.

Ktoré nezískala, lebo štát je ich zobral, takže reštituenti teraz keď dostali nové pozemky, porovnateľné v Tatrách, tak im to v podstate dali bezodplatne, lebo to bolo len vyrovnanie starého dlhu. Čiže starý dlh za Slavkov vyrovnali novými pozemkami v Starej Lesnej a vo Veľkej Lomnici. A prísne vzaté vychádza to aj z tej zmluvy o budúcej zmluve, ktorá bola viazaná na Veľký Slavkov, ale ten obchod sa vlastne dokončil až touto Lomnicou. Čiže mali tam dohodu, že im to predajú a udialo sa to veľmi rýchlo, tak ako aj pri Slavkove. Teraz bolo medzi momentom kedy fond podpisoval zmluvu s reštituentmi až po moment kedy sa stali právoplatnými vlastníkmi GVM bolo iba päť týždňov čo je aj pri rýchlosti akou vie pracovať kataster v prípade, že človek zaplatí určitý poplatok, je to veľmi rýchly postup. Pričom je veľmi zaujímavé a o tom sa doteraz veľmi nehovorilo, že v podstate fond previedol na tých reštituentov tie pozemky v období kedy sa striedali ministri priamo zodpovední za fond. V tom čase končil minister Becík keď sa podpisovala zmluva. Týždeň pred jeho odchodom v podstate bola podpísaná zmluva medzi fondom a reštituentmi. A k následnému prevodu na firmy prišlo už za ministra Chovana, pričom treba povedať, že minister Chovan ani premiér nakoniec nehovorí o jeho zodpovednosti, asi ťažko mohol do toho vstúpiť, lebo tam už išlo naozaj o vzťah medzi reštituentom a treťou stranou alebo druhou stranou. Keby o tom vedel tak mohol do toho vstúpiť a dalo by sa to asi zvrátiť ak tam boli nejaké formálne nedostatky, ale predpokladáme, že nevedel o tom. Či o tom vedel minister Becík ťažko povedať, ale keď minister odchádzal vieme, že v tom čase obiehal Slovensko.

On bol vtedy na cestách.

Áno. Tak ja si myslím, že to bolo poza chrbát jedného aj druhého, a že to urobil Mečiar so svojimi ľuďmi.

Koľko dostali tí reštituenti teraz? Alebo teda aký bol ten.

Za Slakov dostali trinásť miliónov za milión metrov štvorcových. Čiže trinásť korún za meter.

Ale oni v podstate na tom stratili. Prečo ľudia takýmto spôsobom postupujú, myslím teraz reštituentov, keď získavajú naozaj veľmi zaujímavú pôdu a zvlášť po tom keď sa tá pôda povedzme môže stať stavebnou parcelou, či už to bude rekreačné stredisko alebo golfové ihrisko. Prečo sú vôbec ochotní takéto niečo podstúpiť, že povedzme že pozemok, ktorý môže mať o veľmi relatívne krátky čas miliardu hodnotu trhovú, predajú za dvanásť miliónov?

Tak treba povedať, že väčšinou ide o starších ľudí od šesťdesiat rokov vyššie, ktorí sa možno ani až tak nevyznajú v týchto cenových reláciách, o ktorých my hovoríme. A oni na tie pozemky čakajú dlhé roky a už to chcú nejakým spôsobom mať z krku, nechať to svojim vnúčatám a tak ďalej. Čiže jednak nie sú až takí zorientovaní a nemusia takto kalkulovať ako kalkulujeme my, ale hlavný problém je v tom, že tí ľudia by to naozaj nebyť tých konexií tej firmy a tak ďalej nedostali tam kde to dostali. Takže sú radi, že dostali také dobré pozemky a cenou za to je, že nedostanú za to toľko koľko by mohli. Dostanú za to ale vždy viac ako by dostali za pozemky v Starej Turej poviem príklad alebo kdekoľvek kde je oveľa nižšia tá hodnota. Čiže vždy ono sa im to vždy vyplatí aj keď na tom nezarobia toľko koľko by mohli. Ale zoberme si, že pre starého človeka je aj dva milióny korún, keďže v tomto prípade tých reštituentov bolo osem, alebo milión a pol, je veľká suma a oni sú radi, že majú vôbec niečo a že to už majú konečne z krku po tých rokoch keď im štát tie pozemky nedal.

Keď si bol v utorok na tlačovej konferencii Slovenského pozemkového fondu tak predseda tohto fondu alebo generálny riaditeľ pán Mihálik priznal, že existujú aj iné teda pozemky a v dostatočnej výmere aká bola tá na Veľkom Slavkova. Čo si si vtedy pomyslel? Bol to pre teba dostatočný dôkaz, že toto není čistá hra?

Áno, on v podstate priznal, že teda na moju otázku, že existujú aj pozemky v iných častiach Slovenska, ktoré sú s rovnako veľkou rozlohou. Áno, sú ďalej ešte ako Tatry alebo teda ako Michalovce, čiže možno tristo, štyristo kilometrov od tých Michaloviec kde mali pôvodný nárok, ale sú. Čiže keby ten fond sa správal v súlade s tým čo pred dvoma rokmi hovoril premiér Fico, tak by im to dal úplne niekde inde už len preto, aby nevznikla takáto kauza. Oni si to neuvedomili a konali čisto úradnícky a technokraticky, lebo nechcem ich podozrievať tých desať ľudí alebo koľko, že boli na tom dohodnutí. Nemáme na to ani dôkazy. Ale nezvážili tento eticko-morálny rozmer, o ktorom v podstate pred dvoma rokmi hovoril aj premiér Fico. Ani on vtedy na začiatku nehovoril o problémoch so zákonom, lebo to nevedel ešte v prvom momente. Hovoril o zlodejine, o netransparentnosti, o klientelizme a tak ďalej. Lebo na prvý pohľad to tak je. To že tam bol aj problém so zákonom sa ukázalo neskôr a to sa možno ukáže aj tu. Ale ak by sa to aj neukázalo, je to úplne identické.

Ty si určite spomenieš, že keď sme pred niekoľkými mesiacmi mali v podstate na stole tú prvú kauzu týchto pozemkových transakcií, aj sme sa o tom rozprávali, tak výsledkom tej debaty bolo aj to, že vlastne po dlhých, dlhých rokoch to poviem tak, sa vlastne to čo už bolo v kuloároch, pretože takéto praktiky sa robili už dávnejšie, vlastne prvýkrát vyšlo nejako na verejnosť a potom sa tá kauza mala ten priebeh aký mala, že musel dokonca odísť jeden minister. A preto sa ťa chcem spýtať, že keď hovoríme o dlhých rokoch, že sa takáto prax robila, tak hovoríme o tom, že sa to robilo aj počas alebo počas fungovania bývalej Dzurindovej vlády. Ako ty vlastne hodnotíš teraz úlohu, ktorú zohrali zástupcovia opozície príslušnej rady Slovenského pozemkového fondu, že im to celé uniklo?

Tak ja som zatiaľ.

Je v tom neodbornosť, bol v tom dokonca zámer alebo to bola nejaká dohoda medzi tými ľuďmi zo strany opozície a koalície? Ako si to vysvetľuješ?

Ja som zatiaľ komunikoval iba so zástupcom SMK v pozemkovej rade. A musím teda povedať, že z toho rozhovoru mi vyplynulo, že ten človek vôbec netuší o čom je tá práca a čo by mal v tej rade robiť. Oni jednoducho, a to je pán Hamerlík, oni jednoducho dostali na stôl zmluvy, hoci s najväčšou pravdepodobnosťou hlasovali o možno sto zmluvách naraz. A keďže on predtým v tom fonde nebol keď bola kauza Veľký Slavkov, tak si to nemusel samozrejme spojiť. Ale to ho nejako neospravedlňuje, lebo keď vidím, že niekomu z Michaloviec dávajú pozemky dvesto kilometrov ďalej a konkrétne v Tatrách, no tak prvé čo ma napadne pozrieť si spätne, že o čo tam išlo a skúsim to preveriť a prípadne to napadnúť na tom fonde. Oni to len mechanicky odsúhlasili a viacej sa o to nestarali.

Keď premiér Fico v utorok vystúpil na tlačovej konferencii venovanej tejto kauze, tak veľmi bagatelizoval tvoju prácu a prácu Toma Nicholsona. Povedal, že každý si dokáže pozrieť nejaké registre a nejaké z pozemkových kníh a tak ďalej. Bolo to také jednoduché? Ty každý deň ideš do práce a pozeráš v krajine kto kam kde aké pozemky získal?

Určite nie a treba povedať, že ak teda premiér hovorí, že to je také jednoduché, tak nech si skúsi kliknúť na stránku Slovenského pozemkového fondu a pozrieť si konkrétnu zmluvu, napríklad aj túto konkrétnu zmluvu, ktorú podpísal fond s reštituentmi o Veľkej Lomnici a Starej Lesnej. A my sme to už viackrát písali. Premiér sľúbil totálnu rekonštrukciu fondu a zmenu pravidiel pred dvoma rokmi. Dnes sa ukazuje, že to bol len marketingový ťah, ktorý nebol dotiahnutý, lebo ono je to tak, že keď si klikneš na konkrétnu zmluvu, tak máš tam meno reštituenta, meno šéfa fondu, jeho námestníka, ktorí tú zmluvu podpísali, je tam napísané zhruba v ktorej lokalite to je. V tomto prípade Veľká Lomnica a Stará Lesná. Ale všetky dôležité údaje ako je cenu, za ktorú to prevádzajú, konkrétne parcely, aj niekedy katastrálne územia nie sú vôbec zrejmé z tej zmluvy. Je to vyčiernené. A na konci zmluvy sú podpisy a chýba k tej zmluve príloha s konkrétnymi parcelami. To znamená, že porovnať si, že niekto dostal od fondu parcely a potom v katastri je vlastníkom, je veľmi zložité kým tú zmluvu nemáš. My sme ju získali tak, my sme o tomto vedeli, mali sme typ, ale museli sme to samozrejme overiť aj mechanicky parcelu po parcele. A urobili sme to tak, že ja som si tú zmluvu, o ktorej fond a premiér Fico tvrdí, že je to všetko transparentné, všetko je na internete tak ako sme to kedysi schválili, sme si museli vyžiadať na základe infozákona čo je absurdné.

Čiže aj tie prílohy k nej?

Aj tie prílohy. Samotnú zmluvu sme videli, ale nevideli sme prílohy a bez toho sme sa nemohli pohnúť ďalej. Čiže ak hovorí, že to bola rekonštrukcia a nové pravidlá, tak to nie je pravda, lebo naozaj to neurobili poctivo a úplne transparentne. Nehovoriac o tom, že aj pokiaľ ide o tú opozíciu, jedna vec je, že si to opozícia nevšimla, že sa to udialo a to je naozaj jej chyba. Druhá vec je, že tie pravidlá sú nastavené tak, že rada fondu, ktorá kontroluje jeho činnosť, funguje na takom princípe, že rada ako celok si môže vyžiadať od vedenia fondu konkrétne dokumenty.

Čiže si to musia odhlasovať.

Musia si to odhlasovať všetci, takže keby ktokoľvek aj opozičný aj koaličný zástupca by chcel konkrétnu vec, tak musí to odhlasovať celá rada. Čiže tá opozícia tam je len stafa, že na okresu a v podstate ak tam nie je človek, ktorý je znalý vecí a vie sa v tom orientovať, tak na nič nepríde, nič si nevšimne a keď si aj všimne, tak mu to nemusí prejsť. Potom na to môže upozorniť samostatne.

Dobre. Takže posledná otázka. Vrátim sa na začiatok. Prečo podľa tvojho názoru premiér Fico tak razantne konal? Naozaj sa to dá vysvetliť len tým, že došlo v podstate k analogickej situácii alebo presne rovnakej situácii a to bol jediný motív, lebo napríklad keď sa pozrieme na to ako konal v nástenke alebo v kauze emisií, tak tam ani zďaleka nie je takáto razantnosť.

Lebo tu je to úplne čisté a priehľadné. Pri emisiách je ťažko identifikovať tú firmu. Tu je to tak jasné, že nemohol urobiť nič iné. Navyše je to znova.

Nebolo to aj tým, že tu viac získal ako obetoval?

Asi áno. A najmä je to znova dobrý marketingový ťah, lebo on včera ukázal na tlačovej besede, že je rázne, že vie konať. Pritom v skutočnosti vymenil len niekoľko figúriek na pozemkovom fonde. Ale v zásade sa nič nestane. Ministri zostanú, firma, zrejme pozemky tiež zostanú. Takže Fico navonok ukázal, že je tvrdý, vymenil pár figúrok na šachovnici, nič sa nezmenilo. Pravidlá znova nechce meniť. Hovorí, že vymení len ľudí, ale keď nezmení tie pravidlá zásadne, tak sa nič neudeje. On na tom marketingovo získa, ale štát prišiel o veľké pozemky a na tom už nič nezmení.

Dobre, tak to je z mojej strany všetko. Ďakujem ti za návštevu štúdia. Ahoj.

Ďakujem aj ja. Ahoj.

Autor: tv.sme.sk - Ivan Štulajter

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

TOP videá

SkryťZatvoriť reklamu