Ak Fico nepozná majiteľov Interblue, načo je SIS?

Doslovný prepis diskusie

Štulajter: Slovensko má za niekoľko dní dostať od spoločnosti Interblue Group 15 miliónov eur za predaj emisií. Sú tieto peniaze reálne? O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME pán Simon, dobrý deň.

Simon: Príjemný dobrý deň prajem.

Slovensko by malo dostať ešte od emisného dílera takto ho nazvem spoločnosti Interblue Group ešte pätnásť miliónov eur. To je suma, nazvime to je bonus, ktorý vyplýva z dodatku k zmluve s touto spoločnosťou. A podmienkou vyplatenia tejto sumy bolo to, že peniaze, ktoré Slovenská republika získala z predaja emisných kvót použije na programy, ktorých výsledkom bude zníženie skleníkových plynov na základe takzvanej zelenej investičnej schémy. Túto zelenú investičnú schému schválilo ministerstvo životného prostredia až v piatok minulý týždeň. A v podstate je tu teraz len otázka niekoľkých dní či sa podarí splniť všetky tie náležitosti, ktoré vyplývajú zo zmluvy tak, aby si Interblue Group mohla splniť tento záväzok a poslať 15 miliónov eur na Slovensko. Vy vidíte reálne tieto peniaze alebo skôr ste skeptický?

Pán redaktor, vôbec kauza emisií tak ako sa vyvíja dáva jednoznačný dôkaz o tom, že my tých 15 miliónov euro už nedostaneme. Totiž je príliš málo času na to, aby sme splnili tie podmienky. Nehovoriac o tom, že každý od decembra tohto roku respektíve keď už nie od decembra ale od konca februára, začiatkom marca vie o tejto kauze. Každý vedel, že môžeme dostať jedno euro za každú tonu doplatenú, pokiaľ Slovenská republika urobí zelené projekty. To je ten slávny program, ktorý pán premiér ohlásil, že ideme zatepľovať byty. No dobre. Ale teraz sa chytíme za hlavu a povieme, že my nemáme tie projekty v súlade s tým čo sme urobili. To znamená peniaze sú utratené, ale nám tie programy nesedia. A kto je to zodpovedný?

Narážate teda na to, že v utorok vydalo ministerstvo výstavby, ktoré je ešte pod kontrolou Slovenskej národnej strany, stanovisko, v ktorom povedalo a teraz ho budem aj citovať, že po preštudovaní návrhu zelenej investičnej schémy, ktorú som už spomínal, sme zistili citujem že: zelená investičná schéma nie je kompatibilná s už schváleným vládnym programom zatepľovania. Teda vyplýva to z toho to, že to zatepľovanie, ktoré bolo takou silnou, takým silným politickým symbolom, že dostali sme peniaze a ideme zatepľovať, urobíme z toho nejaký úžitok, nie je teda kompatibilné so zelenou investičnou schémou.

Áno.

No ale je to vec, ktorá je paradoxná v tom, že prečo ministerstvo životného prostredia nevytvorilo takú zelenú investičnú schému, do ktorej by sa ten program zatepľovania zmestil. Máte na to nejakú odpoveď?

Jednoducho sedliackym uvažovaním som dospel k jedinému záveru. Asi želaný výsledok alebo cieľ bol, aby Slovenská republika tých ďalších 15 miliónov ton, 15 miliónov euro nedostala. Aby niekto teda garážová firma Interblue tieto peniaze zarobila. Netreba zabúdať alebo netreba to zosobňovať len pre politickú stranu Slovenská národná strana. Ale je treba si uvedomiť, že premiér vlády má svoju kompetenciu ustanovovať respektíve odvolávať, dať návrh na odvolanie členov vlády. Teda aj ministrov. Keď sa pozrieme na celý ten vývoj niekedy v máji sa rozhodlo, že ideme zatepľovať, tak vtedy bol ešte minister ak sa mi zdá minister Chrbet. Potom prišiel minister Turský, potom bol minister Čaplovič, a teraz je tam minister medveď. Za toto obdobie za skoro každý mesiac iný minister. Kto ich navrhoval, kto ich odvolával? Bol to predseda vlády? Tak potom predseda vlády akých nominantov tam nominoval? Za to nesie on zodpovednosť.

To je pravda, pretože myslím si, že minister Turský skončil niekedy v druhej polovici augusta a potom 28. alebo koľkého augusta. Tam už bol pán Čaplovič.

Áno, ale v podstate.

Dobre, ale povedať to tak, že bol úmysel, aby nakoniec tí utajení vlastníci Interblue Group ani tých 15 miliónov nemuseli ešte vrátiť Slovensku, je veľmi závažné obvinenie, pretože to je 450 miliónov korún v starej mene.

Ja, bohužiaľ, nemôžem sa vyjadriť inakšie. Poviem aj dôvod. V podstate táto kauza sa naťahuje. Jednak pre pána premiéra bolo jasné, že treba dôkaz o tom, že ostatné krajiny predávali tieto kvóty drahšie. Dnes je evidentné, že všetci okolo nás predávali za dvojnásobnú cenu. Potom je sú tu zelené projekty. Ja si neviem predstaviť, že člen vlády alebo odborníci môžu byť natoľko ľahostajní bez vedomia teda politického krytia, že nie sú zosúladia projekty, zelené projekty teda zatepľovanie tomu, aby sme splnili podmienku, aby sme dostali tých 15 miliónov euro. Dnes keď už máme len pár dní, tak sa bavíme o tom, že no nemáme to v súlade. Ale peniaze ešte máme, nemáme? Máme ich investované? Zatepľovanie sa urobilo. Je faktom, že mohlo sa zatepliť dvakrát toľko. Ale my nedostaneme, teda dostali sme menej peňazí a ešte aj ten doplatok plus jedno euro za to investovanie. Ale netreba zabúdať ale ani na ďalšie pridružené fakty, ktoré tam sú. Že Slovenská republika dodnes nevie kto je alebo kto stojí za garážovou firmou. Ako si dovolí štát predávať svoj majetok v takomto obrovskom rozsahu spoločnosti, kde nepozná akcionársku štruktúru. Kde tá spoločnosť bola založená v minulom roku. Všade okolité krajiny predávali to štátom. Nie sprostredkovateľom za polovičnú cenu štátom. To znamená, že vedel, že kto ho kupuje a za koľko. Tu sme ho predali za polovičnú cenu a nevieme ani kto stojí za tou firmou. Za tú firmu koná len jedna pani pod menom Lutken. Táto pani zastupuje alebo zastrešuje všetko. Nezabúdajme na to, že do konca tohto roku Interblue už požiadalo o odovzdanie ďalších osem miliónov ton kvót. Čo znamená, že na tom Slovenská republika, lebo my budeme musieť im to odovzdať, opäť stratíme polovičnú hodnotu. To znamená, že 40 miliónov euro bude opätovná strata a v tejto veci sa nič nekoná. Slovenská republika dodnes nepozná majiteľskú štruktúru. Pýtam sa prečo? Orgány činné v trestnom konaní prečo nekonajú?

Vy ste si istý, že naše tajné služby, naša rozviedka, kontrarozviedka a v rámci spolupráce s tajnými službami naozaj nevedia kto je v pozadí tejto spoločnosti? Vy si myslíte, že predseda vlády, ktorému sa zbiehajú všetky tieto spravodajské informácie nemá ani zdanie o tom, že kto stojí za Interblue Group? Vy tomu veríte?

Pokiaľ dovoľte aby som to povedal dvojakým spôsobom. Za prvé pokiaľ je pravda, že predseda vlády nevie kto za tým stojím, tak Slovenská informačná služba si nekoná svoju robotu. A potom je otázne prečo dávame také peniaze, také obrovské peniaze na Slovenskú informačnú službu. Pokiaľ je ale pravda, že vieme kto za tým stojí, tak sa pýtam, prečo nekonáme? Pretože potom je možné konať a rokovať priamo s akcionármi. A prečo potom ministerstvo životného prostredia stále koná len s konateľom tejto spoločnosti cez e-mailovú korešpondenciu a nie cez priamy osobný kontakt a priame osobné rokovanie. Preč nehľadáme? No jediný dôvod je naťahovať čas. Pretože každým dňom čo naťahujeme čas a nemáme bodku za touto kauzou, Slovenská republika je viazaná predať teraz osem miliónov ton, potom príde ďalších osem miliónov ton. Dohromady ešte máme nejakých 27 miliónov ton, ktoré by sme eventuálne mali im predať. No pokiaľ Interblue Group dostane ďalších 27 miliónov ton, to je strata pre Slovenskú republiku štyri miliardy korún. Pýtam sa, v čase hospodárskej krízy naozaj stojíme tak dobre, že my tie peniaze nepotrebujeme na Sociálnu poisťovňu, nepotrebujeme do zdravotníctva, do školstva, do infraštruktúry, zatepľovacích programov. Môžeme sa ich zbaviť? Ale v každom prípade si kladiem otázku, je možné aby toto si dovolil jeden koaličný partner bez otvoreného alebo menej otvoreného súhlasu predsedu vlády, ktorý dáva návrh na menovanie, odvolanie členov vlády? Však pozrime sa, však už je piaty minister životného prostredia v čele tohto rezortu za tri a pol roka.

Ja som si tú vzájomnú investičnú schému prečítal a naozaj keď sa človek pozrie ako bol skonštruovaný a prebehol ten program zatepľovania, tak nie je to celkom v súlade so zelenou investičnou schémou. To je myslím že fakt a tu ministerstvo výstavby myslím že, myslím si že teraz to povedal. Je to neuveriteľné, že nedošlo k nejakej koordinácii pričom ministerstvo výstavby naznačuje, že boli nejaké spoločné rokovania a je neuveriteľné, že sa ex post vlastne program, ktorý má nejakým spôsobom zastrešiť zatepľovanie, vypálil tak, že nie je v súlade s tým programom zatepľovania a súhlasím asi s tým čo hovoríte, že toto je naozaj asi už vec dobrej vôle a ochoty tých vlastníkov. Na druhej strane teda na strane Interblue Group akceptovať tie podmienky tak aké sú a povedzme že to vyplatiť. Povedali ste, že keby premiér ako tušil, že alebo vedel kto za touto spoločnosťou je, a nemusíme si tu hovoriť, že tu v kuloároch chodia celkom reálne mená, kto by za tým mohol byť. Aká je z vášho potom pohľadu jeho úloha celá v tomto procese, pretože on sa stal naozaj by som povedal hýbateľom, človekom, ktorý do toho zasahoval veľmi vážnymi výrokmi, on bol ten, ktorý hnal to zatepľovanie, nechcel počuť že sú tie podmienky nevýhodné. On hovoril, že on tú zmluvu nikdy nečítal, potom hovoril, že štruktúra tej zmluvy je iná, nevýhodná a tak ďalej alebo výhodná. Proste on bol ten hlavný aktérom tohto diania. Aká je vaša rola? Vy rozumiete čo, či to premiér len sa snažil sa ex post zakryť vec, ktorá veľmi zle vypálila alebo má v tom nejaký iný záujem?

Ja si myslím, že toto pre mňa v plnej miere zapadá do celého pôsobenia tejto vlády. Táto vláda má skôr deklaratívny, deklaratívnu pracovnú metódu. To znamená, že niečo deklaruje, ale niečo iné urobí. To znamená, že premiér veľakrát žiadal dajte mi jednoznačný dôkaz. Keď jednoznačný dôkaz bol, tak už vyžadoval niečo iné. Potom bolo prioritné, že ideme síce za polovičnú cenu, ale ideme to zatepľovať. Bolo obdobie keď minister Chrbet odchádzal, tak jeden z dôvodov bol, že si chcel nechať udobriť akým spôsobom je možné zrušiť túto zmluvu. To znamená, že v tom čase existoval spôsob ako zrušiť túto zmluvu, len ho niekto zmaril? Toto je pre mňa otázka. A myslím si, že.

Toto sú tie zákerné otázky, že.

Nielen pre mňa, ale pre každého diváka, každého občana, pretože tým pádom občania sú uškodení, lebo to je náš spoločný majetok a my ho predávame za polovičnú cenu.

No ale, dobre ale keby sme to položili tak, že keď premiér tomuto dával nejaké politické krytie, aký bol jeho motív, ako to odhadujete vy?

No ja v tejto chvíli môžem povedať len jedno. Skutočnosť a to, že každý občan v budúcich voľbách musí zhodnotiť, že aké sú jeho priority alebo ktorú stranu podporuje. Pretože tých káuz táto vláda má veľa. A nie je možné rozdeliť tieto kauzy, že toto má jedna politická strana, druhá, či tretia. A práve preto si myslím, že jednoznačne politickú zodpovednosť za vládu ako takú nesie premiér. Premiér dostal oprávnenie od prezidenta na to, aby zostavil vládu. On si vybral svojich koaličných partnerov. Nikto iný mu nenanútil. On si vybral, on sa rozhodol. A urobil si túto koalíciu. Defakto oženil sa s týmito politickými stranami na štyri roky. A v manželstve máte aj dobré aj zlé veci. A v tejto chvíli ja si myslím, že pán premiér jednoznačne pomáha tým, ktorí nechcú vniesť svetlo do tohto celého procesu.

Ale ten motív ma zaujíma ako ho odhadujete. Ja tomu rozumiem, že on nesie zodpovednosť, to už asi vidí snáď každý, ktorý povedzme je zaangažovaný.

Motív aký je, aký je jeho osobný motív v tejto chvíli už nedokážem odhadnúť. Možno že na začiatku roka to bol motív udržať vládu ako pokope. Ale otázka je, za akú cenu? Akú cenu zaplatia občania za to, že táto vláda ešte vládne? Akú cenu máme my všetci zaplatiť? O koľko by sme mohli mať lepšie zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, alebo vôbec zatepľovacie programy alebo akékoľvek iné impulzy. Aj bez zelených programov keby sme dostali tie peniaze tak ako Česká republika, Maďarsko či Poľsko, miesto 505 by sme dostali 10 euro za tonu. To sú obrovské peniaze. Pre mnohých je to nepredstaviteľná veľká čiastka. Ale tieto otázky je treba zobrať a z pohľadu vlády. Nie jednej politickej strany. Z pohľadu vlády. Pretože vo vláde, vláda rozhoduje ako kolektívny orgán. Vláda ako kolektívny orgán rozhodovala aj vtedy keď prerokovala materiál, ktorý je utajený dodnes a vo vzťahu k tejto kauze, a pán premiér bol niekoľkokrát vyzvaný, aby odtajnil tento materiál. Neurobil tak. Minister Chrbet predložil materiál, ktorým navrhoval, že zruší túto zmluvu a existuje spôsob ako ho zrušiť. Vyhodili ho z vlády. Doniesli ďalšieho ministra, ktorý tam sedel pár mesiacov, opäť musel odísť. Doniesli tam podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorého tam posadili, ktorý tiež nezostal do konca, nedoriešil tento problém. Považujem to za absolútny výsmech občanom keď v máji prídeme poslanci na poslanecký prieskum a generálny riaditeľ vtedy nám oznámi tesne po odchode pána Chrbeta.

Myslíte pána Tehlára?

Pán Tehlár nám oznámi, že nemôže nám ukázať zmluvy a materiály, pretože pán minister ich stiahol k sebe a nie sú na úrade.

Pán minister Chrbet ešte?

Áno. Prídeme následne o pár mesiacov neskôr v októbri na poslanecký prieskum a pán štátny tajomník Jaduš nám oznámi, že prebiehajú dve kontroly, ktoré hľadajú, že kde zmizli doklady. No však pán generálny riaditeľ Tehlár nám povedal, že kde sú tie doklady. Pokiaľ sa pozrieme na to, že pán generálny riaditeľ Tehlár, ktorý bol aktívnou súčasťou, je dneska v envirofonde za veľmi výhodných platových podmienok? To znamená, že tí ktorí napomáhajú takejto činnosti, tí sú bohate odmeňovaní dobrými flekmi? Teplým miestečkom s dobrým zárobkom? Tak potom čo si máme o tom myslieť?

Ako hodnotíte, posledná otázka, ako hodnotíte tú skutočnosť, že v tej pôvodne zmluve s Interblue Group sa píše, že obidve strany budú riešiť spory prednostne s mierom. Ale potom sa v jednom z dodatkov objaví to, že vlastne tým rozhodujúcim orgánom nebude ani súd, ani arbitráž nejaká medzinárodná, ale bude to veľmi špecifický orgán, ktorý súvisí, sekretariát, ktorý úraduje by so povedal kjótsky protokol a všetky tieto otázky, ktorý má sídlo myslím že v Bone. A tam je taká formulácia, že všetky tie spory sa budú riešiť na základe stanovísk tohto sekretariátu. By som povedal tohto úradu, ktorý manažuje kjótky protokol a vykladá ho a tak ďalej.

Tento dodatok je jasným dôkazom, že ani slovenská strana nemá záujem na tom, aby tie vzťahy boli priehľadné. Aby trebárs nezávislý súd mohol vo veci rozhodnúť, pretože pokiaľ do celého tohto procesu dávame subjekt, ktorý bude podávať stanovisko kedy, o rok, o pol roka. Je tam viazané? Nie. To znamená, že znášame respektíve komplikujeme systém aby ani náhodou sa nedalo dopátrať k zdarnému koncu respektíve odstúpiť od tejto zmluvy. Ja preto hovorím, že Slovenská republika bohužiaľ je to zlá správa pre každého jedného občana bez rozdielu politického trička, pretože každý občan na to doplatí. Sme zadlžení, zvyšuje sa schodok, musíme platiť. A to čo máme cenné, trebárs emisie, ktoré ani vás ani mňa osobne nezaťažujú, ale mohli by sme mať z toho profit ako republika, to predávame za polovičnú cenu.

Tak to je z mojej strany všetko. Majte sa, ďakujem za návštevu nášho štúdia. Dovidenia.

Ďakujem pekne.