Argumenty Ivana Štulajtera
Diskusia Ivana Štulajtera o ekonomike a veciach s ňou súvisiacich.
.
Doslovný prepis relácie
Štulajter: V parlamente sa dnes objavil návrh zákona o strategických podnikoch. O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME pán Jusko, dobrý deň.
Jusko: Ďakujem pekne.
Keď sme začali písať o vládnom návrhu zákona o strategických podnikoch a pýtali sme sa podnikateľov, komôr a tak ďalej. Koniec koncov aj vašej republikovej únie zamestnávateľov. Tak sme to otitulkovali tento článok, že vláda vydesila týmto návrhom zákona investorov. Medzitým minister Jahnátek sa snažil nejakým spôsobom skorigovať túto situáciu a povedal, že sa na vládu dostal nie celkom návrh, ktorý je totožný s návrhom, ktorý vypracovalo ministerstvo hospodárstva. Používa také slová, že z toho pôvodného návrhu sa niečo vyeliminovalo a tým pádom sa tento zákon stal nie celkom zrozumiteľným. Teda zákon, ktorý schválila vláda. Ja musím povedať, že šokujúce je to, že v stredu sa v parlamente objavil tento zákon, ktorý sa má prerokovať v skrátenom zrýchlenom legislatívnom konaní. Má už aj pridelené číslo. A tento zákon je identický s tým zákonom, ktorý schválila vláda, ktorý nemal byť celkom zrozumiteľný. Jediným rozdielom je to, že účinnosť tohto zákona sa posúva alebo ohraničuje rokom 2010. Aký je na to váš názor, že na celý ten, tú formu, ten legislatívny proces, tie zmätky okolo ktorých, akým spôsobom to prešlo teda do parlamentu.
No ten prvý názor z hľadiska procedúry ako to prešlo až parlamentu je kritický, pretože nebol dodržaný o kolektívnom vyjednávaní napríklad, kde sociálni partneri sa majú právo vyjadriť k návrhom zákonov, ktoré sa ich priamo dotýkajú. To sa samozrejme tento zákon alebo návrh zákona sa samozrejme dotýka celej podnikateľskej obce, pretože nie je celkom jasné, ktorých podnikov sa to dotýka. A nemali sme možnosť sa k tomu vyjadriť. I z toho titulu som oslovil ministerstvo práce, sociálnych vecí, aby tento návrh bol zaradený na normálne rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady, pretože to nám umožňuje zákon. A myslím si, že by to bolo prospešné keby sa o tomto zákone viacej podiskutovalo.
Zdá sa, že to už je pasé, pretože sa dostal už do parlamentu.
Možno áno, možno nie, neviem.
Aká bola odpoveď ministerstva?
Ten list odišiel len v pondelok sa mi zdá, takže zatiaľ odpoveď neviem.
Čiže to jediné čo ste vlastne mohli podniknúť v tejto veci, že sa dožadujete toho, aby sa tento zákon vrátil do tripartity a prešiel normálnym legislatívnym procesom.
Áno, myslím si, že na to máme právo, okrem toho samozrejme sa zákon komentovali, vyjadrili sme súhlas s týmto návrhom, ktorý je vo viacerých svojich ustanoveniach veľmi sporný a nezrozumiteľný, a nevieme kde je pravda, čo sa zamýšľa.
A čo budete robiť keď nebude vaša žiadosť akceptovaná?
No ak nebude žiadosť akceptovaná, tak môžeme len pôsobiť štandardným procesom, to jest komentovať, dožadovať sa vysvetlení ako sa to myslí, na koho to bude platiť, čo značia tie a tie ustanovenia a pôsobiť ako v rámci verejnej mienky.
Pán Špirko, predstaviteľ, vysoký predstaviteľ vašej to glosoval takým spôsobom, že tento zákon ako keby nebudem ho úplne presne citovať, ale to povedal, že mu proste pripadá ako keby vznikol v krajine, ktorú riadi venezuelský šéf Hugo Chávez a položil si rečnícku otázku, že či aj chceme mať takú úroveň, životnú úroveň akú majú štáty v Južnej Amerike. To boli tvrdé slová.
Pán Špirko je známy tým, že vyjadruje sa dosť tvrdo a radikálne. Takže.
Súhlasíte ale s vecnou, s touto metaforou?
Ja nejde o to či súhlasím alebo nesúhlasím. Považujem to za dosť tvrdé ako a vyjadrenie. Samozrejme, že nezrozumiteľnosť tohto zákona oprávňuje aj na takéto vyjadrenie. Ja by som to osobne nepoužil, ale vzhľadom na to, že nikto presne nevie ako to bude fungovať, sú tam dôvody aj na takéto vyjadrenia. V tejto súvislosti by som len podotkol, že problematika takzvaných strategických podnikov je minimálne celoeurópsky problém. Ja si spomínam na vyjadrenie francúzskeho prezidenta, keď vrcholila kríza. Keď vravel, že zakáže, zabráni tomu, aby zahraniční investori kupovali francúzske podniky. Záležitosti okolo predaja Opla v Nemecku, Volkswagen, Mol. Takže je to záležitosť, ktorá nazvem to je veľmi sporná a inštitút strategických podnikov sa ináč chápe a využíva, zneužíva a to chce k tomu diskusiu, myslím si, že nielen v rámci Slovenska, ale v rámci minimálne celej Európy.
No a keď ideme teda k podstate, k vecnej podstate návrhu tohto zákona, keď hovoríte o nejasnostiach čo z pohľadu vás ako podnikateľov je najviac nejasné? Ten zákon naozaj obsahuje len niekoľko ustanovení. Čiže nie je to nejaká rozsiahla norma, takže vás poprosím o komentár potom.
No sú tam viaceré body, ktoré sú minimálne nejasné. Prvým takýmto bodom je, ktorá spoločnosť môže byť vyhlásená za strategický podnik. Z dikcie zákona ako ju chápem ja, návrhu zákona vyplýva, že má splniť dve podmienky. Tá prvá podmienka, že má mať viac ako 500 zamestnancov a druhá podmienka je v písmenách B a C, to jest že buď dodáva energiu plyn atď. to jest písmeno B, alebo tam je spojka alebo prevádzkuje vodné dielo či spadajú pod kanalizáciu alebo vodovod.
Ak by platila takáto interpretácia, že musia byť splnené minimálne dve podmienky, tak ani jedna z týchto podmienok sa nevzťahuje na novácke chemické závody a podľa slov ministra hospodárstva Jahnátka práve ohrozenie existencie tohto podniku, ktorý vyhlásil na seba konkurz v súvislosti s pokutou Európskej komisie, je tento príčinou, tou pravou príčinou, prečo tento zákon vznikol. Nie je to ale potom absurdné, že ide sa zachraňovať nejakou všeobecnou normou jeden podnik a tá norma je sformulovaná tak, že sa na tento podnik ani nemusí vzťahovať?
Samozrejme v dôvodovej správe a v predchádzajúcej správe sa nedočítame, že to je robené ako hovorí nejakému konkrétnemu podniku. Skôr je tam zámer, ktorý no môže byť akceptovateľný. Niektorí môžu povedať, že je ušľachtilý. Takže je to len veľmi, či je to robené kvôli konkrétnemu podniku. Ale prosím, možno je opodstatnenosť takejto právnej normy ale nie už v takomto veľmi spornom zadefinovaný koho sa to môže dotýkať. To by malo byť jasné. Prvá podmienka, že firma má mať viac ako päťsto zamestnancov. Z tej firmy všetky firmy dokážu veľmi ľahko ujsť. Poviem príklad. Je spoločnosť Slovenská voda, ktorá dodáva.
Takzvaná fiktívna spoločnosť.
Fiktívna spoločnosť, ktorá dodáva vodu pre priemysel, obyvateľov, ktorá má dnes tisícpäťsto zamestnancov. Je veľmi ľahké založiť spoločnosť Slovenská voda a služby napríklad, ďalšiu fiktívnu spoločnosť a tam previesť zamestnancov z tých tisícpäťsto, tisícštyristopäťdesiat. Tým pádom táto firma už nespĺňa tú podmienku, že má päťsto zamestnancov. A už nemôže byť vyhlásená za strategický podnik. To je veľmi jednoduchá záležitosť a tým asi by nebol splnený ten zámer toho zákona, že v prípade nejakej krízovej situácie keď môžu byť ohrozené iné odvetvia priemyslu, obyvateľstvo, základný funkcia, že by mal byť prijatý nejaký mimoriadny režim. Čiže to je trebárs prvý dôvod prečo je tam zákon nejasný, ktorá teda spoločnosť má byť vyhlásená za ten strategický podnik, aké sú kritériá. To si myslím, že je predmetom na diskusiu a musí to byť zadefinované presnejšie.
A vy súhlasíte s tou podstatou toho, že by štát mal mať nejaké páky, aby v prípad podnikov, ktoré považuje z hľadiska fungovania hospodárstva za kľúčové, mal mať nejaké legislatívne nástroje, ktoré by mu umožňovali zachraňovať povedzme podniky pred hromadným prepúšťaním, pred konkurzom.
To nie. Ako ste uviedli tie dva dôvody. Z týchto dôvodov nie. Ale viem si predstaviť situáciu, že je prírodná katastrofa, že je vojna, nejaká extrémna udalosť, kde nejde o ekonomiku, ide o zachovanie základných funkcií, dodávok vody a elektrickej energie a plynu. Tak v týchto situáciách načo by mal asi pamätať ten nejaký zákon o krízových situáciách keď vznikne napríklad prírodná katastrofa, vojna a neviem bože i niečo horšie, že vtedy to bežné podnikanie musí ísť bokom a nastupuje do úvodzovkách nejaký vojnový režim. Tak a, je to situácia, uznávam. Viete ale ja by som to uznával, že keď sa nejakého podniku, ktorý má dosah a nejaké základné funkcie či už podnikateľského prostredia alebo občanov obyvateľstva, že daný podnik sa dostane zase do nejakých rúk kvázi zločincov, že aj vtedy štát by mal mať právo proste nejako to zaregulovať, ale určite nie z hľadiska riešenia bežných hospodárskych štandardných problémov keď jedna firma sa dostane do úpadku alebo hrozí prepúšťanie istého počtu zamestnancov. To určite nie.
Keď ten, ešte v utorok minister Jahnátek pre televíziu JOJ povedal, že ten zákon sa bude týkať len podnikov, ktoré sa ocitnú v konkurze a že tá cena, alebo pôvodne ten zákon, teda bol naformulovaný tak, že vlastník strategického podniku alebo jeho správca, predpokladám, že správca konkurznej podstaty pred predajom takéhoto strategického podniku je povinný ho ponúknuť najprv štátu a tá cena, tú cenu určí znalec. Pán Jahnátek v utorok povedal, že sa to bude týkať len podnikov, ktoré budú v konkurze a že cenu tohto podniku vygeneruje trh. Ale podľa toho návrhu, ktorý je v parlamente sa na tomto nič nezmenilo a týka sa to skutočne v podstate akýchkoľvek predajov podnikov. Kto je to podľa vás vlastník podniku? Lebo tu je základná otázka keď má akciová spoločnosť povedzme tisíc akcionárov, je z vášho pohľadu každý, ktorý je povinný použiť to, teda uplatniť to, alebo byť, podriadiť sa presne, podriadiť sa tomu predkupnému právu a keď chce predať svojich pár akcií na nejakom trhu, tak najprv ich musí ponúknuť štátu a čakať nejaký čas kým sa štát teda rozhodne či mu tú ponuku bude akceptovať alebo nie?
No to je ďalšia veľká nejasnosť tohto návrhu. Teda znenie, ktoré poznám ja. Takže nie je jasné koho sa to dotýka a v akom režime. Zo znenia, ktoré poznám ja by som si dovolil tvrdiť, že sa dotýka štandardného režimu, štandardného predaja a nákupu. Teraz je otázne čoho. Či aj akcií alebo akcia spoločenských podielov alebo len predaja podniku ako takého. Skôr by som si dovolil tvrdiť zo znenia, ktoré som ja čítal, že nedotýka sa predaja akcií a spoločenských podielov v s.r.o.-čke. Skôr sa nedotýka si myslím. Ale ak sa nedotýka týchto spoločností.
Tak sa týka potom majetku.
No áno, len nazvem to všetky firmy, ktoré prichádzajú do úvahy, že môžu byť vyhlásené za strategické podniky, majú formu buď akciových spoločností alebo s.r.o. Tak potom mi tu vychádzajú, to je skôr taká prázdna množina a ten vlastník akcií nebude žiadnym spôsobom obmedzený. Otázne, že keby sa mala rozšíriť pôsobnosť tohto návrhu aj na akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, akú techniku na to zvoliť? Pretože ja považujem priam za nemožné, že by sa obmedzili vlastnícke práva akcionárov alebo malých akcionárov.
Chcete tým, skočím vám do toho, chcete tým povedať to, že tu máme podnik, ktorého tvorí povedzme súbor nejakých majetkových podstát hmotného, nehmotného, investičného majetku a tak ďalej, nejakých práv, patentov a tak ďalej. Tuto máme akciovú spoločnosť, ktorá vlastní tieto hodnoty a túto akciovú spoločnosť vlastnia akcionári. Čiže vy to čítate tak, že tento zákon sa netýka akcionárov, ale sa týka akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, hej, je to tak?
Ja to čítam tak, že akciová spoločnosť, lebo máme zhromaždenie nejakej akciovej spoločnosti, môže rozhodnúť že predá podnik. Áno akciová spoločnosť fiktívna Slovenská voda asi vlastní nejaké zdroje vody a nejakú technológiu k tomu. A tá môže rozhodnúť, že toto odpredá.
Toto odpredá hej. Autá vo svojom parku.
Alebo autá vo svojom parku a tak ďalej. Ale to valné zhromaždenie môže byť tvorené tisíckami ľudí, tisíckami vlastníkov akcií, z ktorých niekto môže mať 51% čím rozhoduje. Ale môže byť tam ďalších desaťtisíc, ktorí majú po jednej, po dvoch akciách. Teda sa pýtam mám tomu rozumieť tak ak sa to týka aj tých drobných akcionárov, že nemôžu predať svoju akciu a že ju majú najprv ponúknuť vláde a tá vláda im odpovie za šesťdesiat dní či daný predaj je alebo nie je možný? Pýtam sa kto vypracuje ten znalecký posudok na predaj jednej, dvoch akcií.
Nejaký znalec.
Nejaký znalec. Kto to bude platiť? Kto určí toho znalca? A čo sa stane keď tá odpoveď bude áno, je možné predať štandardným spôsobom cez burzu a len cena sa popri tom za ten čas zníži. Kto tomu akcionárovi doplatí ten rozdiel keď nemohol zrealizovať predaj štandardným spôsobom v čase keď to bolo preňho najvýhodnejšie? A vôbec predstava, že príde oznámenie, že nemôžem disponovať ja ako vlastník nejakých akcií trebárs v inom štáte štandardným spôsobom, nejde o žiadne tunelovanie, o štandardný predaj cez burzu, že nemôžem sa rozhodnúť a že mám to len nikomu ponúknuť, vyvoláva strašné otázniky. Ja si neviem predstaviť, že ako by zareagovali nejaké finančné spoločnosti na Wallstreete alebo v londýnskom City, keby dostali takéto oznámenie, že chcú predať dajme tomu 10% akcií spoločnosti, ktorej obchodovaná na londýnskej burze akurát že má sídlo na Slovensku, že to nemôžu urobiť. Mňa by sa to dotklo ako drobného akcionára z kupónovej privatizácie, keby mi niečo také oznámila česká vláda. A to nevravím, že sú všelijaké zmluvy o ochrane investícií atď., atď., čo má ohromné ako dôsledky. Takže celý tento mechanizmus, ktorý je v tých paragrafoch, je nezrozumiteľný.
A keby platila, keby platil ten druhý variant, že povedzme, že sa tu pod vlastníkom chápe ako nejaká právnická osoba, nazveme ju teraz tak akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, a tejto, a táto má predkupné práva, v tejto sa týka to predkupné právo povedané na príklade. Keď by chcelo, keby valné zhromaždenie rozhodlo, že spoločnosť predá svoj vozový park, tak by potom a keby platilo na toto predkupné právo, tak považujete to nejakým spôsobom komfortné, že aby valné zhromaždenie rozhodlo predáme túto linku, predáme vozový park, ale spoločnosť ako taká akciová spoločnosť musela dať predkupné právo štátu, že či tie autá nekúpi najprv on.
Áno, to už trochu fabulujeme a samozrejme určite predkladateľ nemal na mysli žiaden predaj áut, hej. Asi išlo o tú podstatu toho podnikania. Ale samozrejme, že to nejasnosť medzi nimi vyvoláva aj takéto otázky. A to si myslím, že musí sa vyjasniť, aby skutočne nedošlo k interpretácii, že Slovenskej republike chcem postihnúť, zakázať predaj nejakých majetkových súčastí, obmedziť a že sa treba na niečo pýtať a vlády, nejaké banálne záležitosti, hej. Tak no celé je to veľmi nejasné.
Ako čítate, ako čítate ten paragraf, ktorý hovorí a ja si ho dovolím citovať, že vlastník alebo správca teda strategického podniku je povinný okrem povinností ustanovených v osobitnom predpise zabezpečiť trvalú prevádzku strategickej spoločnosti bez dôsledkov na súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania tejto strategickej spoločnosti zabrániť podstatnému znehodnoteniu majetku strategickej spoločnosti, zabezpečiť aby nedošlo k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov.
No to je úloha pre vlastníka aj keď nie je mi jasný mechanizmus, hlavne v akciovej spoločnosti, keby sa jej to dotýkalo ako rýchleho.
Kto je vlastne ten komu je to adresované, hej.
Hej, ako rýchlo to vie preniesť na toho manažéra a vlastník teda by to preniesol v tom istom znení na toho generálneho manažéra, riaditeľa spoločnosti a teraz pred ním vznikla totálna dilema čo má robiť proste. Akákoľvek aktivita má svoje dôsledky. Nie je možná aktivita bez dôsledkov. Zvyčajne aktivita nejaká má aj nejakú príčinu, ale má aj nejaký dôsledok, ktorý sa musí prejaviť v nejakom hmotnom, personálnom, nehmotnom majetku podniku, tých aktívach, to čo ten paragraf zakazuje, tak ten generálny manažér keby mal dodržať zákon, tak keby som bol ja na jeho mieste, okamžite odchádzam s pozície. Proste neviem to zabezpečiť. Ak si predkladateľ myslel to, že má sa zamedziť tomu aby došlo k negatívnym dôsledkom na majetok firmy, personálne záležitosti atď. Ale nie je možné.
Tu štát vystupuje v pozícii ako keby bol on vlastníkom, že jemu sa to znehodnocuje, lebo ono sa to vlastne znehodnocuje tým akcionárom ak sa znehodnocuje.
Áno, zatiaľ tam štát nie je hej, ale dobre budiš. Myslím si, že každý manažér má konať tak aby zveľaďoval majetok či už je vlastníkom nejaký akcionár alebo štát. To nie je až tak podstatné. A vravím tá alogičnosť, že sa má konať tak, aby neboli dôsledky je nemožná. To je jasne alogizmus, ktorý by v zákone nemal byť. A potom tá ďalšia záležitosť.
Myslíte hromadné prepúšťanie?
S hromadným prepúšťaním. Viete ja som povedal úvodom, že viem si predstaviť no nejaký zámer, ktorý by opodstatňoval tento zákon, že firma je obsadená v úvodzovkách zločincami, ktorí ju rozkrádajú, tunelujú a ohrozujú. Trebárs dodávku vody pre občanov alebo pre priemysel a je to zlé.
Takže to je pomaly už teroristický akt.
Áno, hej, niečo také. No tak v tom prípade si viem predstaviť, že treba s tým urobiť nejaký poriadok mocenský. No ale asi prvá vec je, že tých manažérov, ktorí to tam robia, musím vyhodiť. Hej ja som teda dlhé roky pôsobil v banke a zavádzali sme nútené správy. Tak proste keď nejakí manažéri a to zvyčajne nie jeden človek, to dostanú do zlej situácie, či už úmyselne alebo neúmyselne, že na to nemali, no tak v prvom kroku sa ich musím zbaviť. A v obrovských firmách hej dvadsať zamestnancov čo je limit pre hromadné prepúšťanie je smiešna záležitosť. Tak ja chápem, že vláda by chcela, aby nedochádzalo k hromadnému prepúšťaniu. Ja to chápem hej. Otázne ako sa to dá zabezpečiť a či je to najlepšie riešenie tej konkrétnej situácie.
Vaša odpoveď?
Z tohto znenia to vyzerá absurdné hej.
A upokojí vás to a obec, podnikateľskú obec alebo firmy, ktoré zastupujete to, že by ten zákon bol, jeho účinnosť by bola obmedzená len do 31. decembra 2010? Že to je proste len taká politická deklarácia, ktorá má nejakým spôsobom vytvoriť to zdanie na strane verejnosti, že vláda teda robí, snaží sa teda zabrániť tomu, aby dochádzalo k hromadným prepúšťaniam?
Ja tak celkove poviem asi nie je rozhodujúci ten termín či dovtedy alebo dovtedy. Ja si myslím, že podľa tohto, toto nikdy nebude platiť v Slovenskej republike v znení v akom to je predložené keďže je to strašne nejasné a vyvolá to hrozné otázniky ako to bude môcť má byť aplikované. Takže nie.
Ale potom je tu otázka prečo to niekto takto vymyslel?
Najväčší problém je to podľa môjho názoru, že diskutujeme o veciach, ktoré sú nejasné už na základe oficiálneho návrhu zákona. Ja vravím, že možno zámer môže byť opodstatnený a ušľachtilý, a treba diskutovať ako dať tomu normálnu formu, ktorá zodpovedá trhovým princípom. Vravím, že je to záležitosť.
Ale tu je zjavne snaha, neochota diskutovať, lebo keby išlo o diskusiu, tak to ide iným spôsobom.
Áno musím potvrdiť, že na tak ťažkú tému ako sú strategické podniky a spomenul som viacero príkladov v Európe a mohol by som spomenúť aj Spojené štáty, je potrebná diskusia, medzinárodné porovnávania a hľadanie riešení. A návrh, ktorý nazvem to je veľkým nepodarkom z môjho pohľadu, sa dostane do parlamentu a doslova vystraší svojou nejasnosťou a možno interpretáciou potenciálnych investorov, je zlý. A to je to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré ja pociťujem. Ja sa nebojím toho, že to prejde. A keď to prejde, tak firmy z toho ľahko ako uniknú, ale že diskutujeme na úrovni oficiálneho návrhu vlády, oficiálneho dokumentu predloženého do parlamentu o nepodarkoch. To mi najviac vadí.
Čiže to vysiela veľmi zlý signál.
Áno, že to vysiela veľmi zlý signál.
Dobre. To je z mojej strany všetko. Ďakujem za návštevu nášho štúdia. Majte sa, dovidenia.
Ďakujem, dovidenia.
