Doslovný prepis relácie:
Štulajter: Kto má právo kritizovať premiéra Fica? Aj o tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME pán Jurzyca. Dobrý deň.
Jurzyca: Dobrý deň.
Pred niekoľkými dňami ste sa predstavili v pozícii človeka ekonomického experta SDKÚ a hovorili ste, mali ste tú príležitosť hovoriť s ministrom financií Počiatekom o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. A poviem to tak, že počul som aj také názory ľudí, ktorí sa na to pozerali, že ste boli príliš mäkký na pána ministra, a že tá pozícia, že ste sa ešte nevedeli vžiť s tým, či ste už niekde politikom alebo ste ešte stále v podstate nezávislým ekonomickým odborníkom, ktorý si udržuje nejakú odbornosť a nejaký odstup. Aj ten by som povedal taký emocionálny odstup od témy. Ako ste to vnímali vy?
V tej otázke bol kus odpovede. Aj to je pravda, že nechcem sa fundamentálne meniť, určite nie. Boli mi blízke skôr tie odborné diskusie. Čiže aj to je kus pravdy. Čiastočne je pravda aj to a nechcem sa vyhovárať, ale je pravda aj to, že STV nakrúcala tú reláciu, tú diskusiu s pánom ministrom v stredu. V utorok bol zverejnený rozpočet. Čiže na tú prípravu bol len obmedzený čas a potom tá relácia išla až v nedeľu. Medzi tým ubehlo ja neviem štyri alebo päť dní, a vedel som už dopredu, že aj diskusia sa posunie, čiže ja budem hovoriť staré veci, no tak človek je opatrnejší. No trocha áno.
No ale tak, ale samozrejme, že je tam vždy tá otázka, že ako lebo je to aj teraz, veľakrát sme s vami spolupracovali, komentovali ste rôzne udalosti, pre denník SME ste písali stĺpčeky. Jak sa cítite v tej novej roli, lebo je to asi pre vás musí byť dosť veľká zmena života.
No práveže ja vychádzam z toho, že nechcem aby to bola veľká zmena. Nejaká to samozrejme je, ale ja nechcem hovoriť iné veci, nechcem mať iný prístup k riešeniu problémov a komentovaniu problémov, fundamentálne iný prístup než som mal doteraz. Čiže ak som si doteraz myslel, že máme dlhodobo problém s udržateľnosťou verejných financií, no tak určite nepoviem, že už si to teraz nemyslím. Myslím si to naďalej. Možno že z hľadiska marketingu budem viac zdôrazňovať niektoré témy, niektoré menej. Toto si hovorím teraz, ale určite nejdem do toho s tým, že budem hovoriť niečo iné, pretože to že sme hovorili doteraz som tomu veril, čiže nejdem do bližšie do politiky s tým, že budem klamať. To určite nie.
Ktoré budete teda keď sme dotkli tej témy, že marketingu, politického marketingu, čiže prezentácie, dávanie nejakých akcentov na niektoré témy. Naopak z niektorých toľko akcentov dávať nebudete. Ktoré sú tie akcenty?
Akcenty sú napríklad to, že vláda Roberta Fica zadlžuje krajinu jednoznačne, že nemá výsledky, že nerieši problémy, že nám rastie korupcia. To sú témy, ktoré skôr môžem akcentovať. No a potom sú témy, ktoré sa akcentujú menej, ale neznamená, že v nich budem klamať, keď dostanem otázku.
Vy ste kedysi pôsobili myslím že aj niekde v blízkosti vlády, Dzurindovej vlády v sférach, ktoré mali práve sa zaoberať tým, že kde nájsť tie úzke miesta v ekonomike a vo verejnej správe, ktoré vytvárajú tie korupčné príležitosti. A vy si myslíte, že Robert Fico alebo vláda Roberta Fica urobila čo sa týka nejakých systémových zmien také zmeny, ktoré by zvyšovali tú mieru korupcie alebo len využíva to čo tu jednoducho bolo a čo sa nepodarilo povedzme vyriešiť v Dzurindovej vláde.
Ja si myslím, že v zásade využíva to čo nebolo v minulosti vyriešené a už aj sa nečudujem, pretože ťažko bolo vrátiť sa dozadu. Tie veľké priestory pre korupciu systémové, to bolo štátne vlastníctvo bánk napríklad, štátne vlastníctvo prirodzených monopolov. No a tie sú teraz súkromné. Snaha tam bola. Robert Fico doteraz sa sťažuje na to, že mu nepatria žiadne banky. Pričom vieme keď tie banky patrili nášmu štátu ako strašne sa tunelovali. No ale už je to skôr len taký plač. V skutočnosti nemôže toho veľa urobiť. Čiže skôr sa využívajú ešte problémy v systéme verejného obstarávania, také jednorazové veci ako eurofondy, emisné kvóty. Na to sa bolo ťažko v minulosti pripraviť lepšie.
Poznáte nejakú alebo máte nejaký nápad, že čo by sa dalo relatívne v krátkom čase urobiť nejaká zmena, ktorá by znova ten priestor zúžila? Lebo viem, že ako eurofondy sú síce veľkou príležitosťou na korupciu. Poviem to tak, že keď sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa snažili získať eurofondy, a som ešte nestretol človeka, ktorý by povedal, že to nešlo bez nejakého úplatku, čo je inak žalostné. Nechcem tým samozrejme generalizovať, ale zdá sa mi to závažná, ako závažné informácie, ktoré idú zo zákulisia.
Rýchlo sa dá urobiť zvýšenie transparentnosti. Lucia Žitňanská navrhuje, aby zmluvy medzi štátom a podnikmi súkromnými boli najprv zverejnené až potom aby sa stali účinné. Toto sa dá urobiť pomerne rýchlo. Potom je množstvo krokov, ktoré sa dajú urobiť, ale trvá to dlho vrátane práce na morálke spoločnosti. To už nie sú veci, ktoré by sa dali stihnúť.
Za jedno volebné obdobie.
Určite nie, ale dá sa.
A kde treba začať?
No aj tam sa dá stihnúť strašne veľa, najmä pokaziť, lebo keď si zoberieme štatistiku, ktorá meria morálku, kvalitu morálky v krajine, najčastejšie sa meria morálka cez dôveru medzi ľuďmi, ako si ľudia navzájom dôverujú, tak vychádza, že tesne po revolúcii niekedy v deväťdesiatom u nás si navzájom verilo zhruba 20 percent ľudí. Potom v tej tranzitívnej perióde keď sa privatizovalo, strašné veci sa robili, tak došlo k poklesu zhruba na 15 percent. Potom znova v roku 2004 sme sa vrátili na úroveň okolo 20 percent. Treba si uvedomiť, že EÚ má 35 percent. A od roku 2004 všetci čakali, že budeme dobiehať EÚ a paradoxne sme padli, prepadli sme sa na 12 percent. Ja si myslím, že to je aj tým čo vidíme v médiách najmä od predsedu vlády ako útočí na každého, aj na nevinných ľudí, ako hovorí že toto nie je právny štát. Čiže keď si zoberieme jeho tlačovky, tak ja môžem skoro na každej dokladovať ako sa mu darí deštruovať, ako je zameraný na deštrukciu morálky v krajine. Čiže tam tiež treba začať.
Ale musíte asi uznať aj to, že veľkú časť tejto práce v úvodzovkách spôsobila aj druhá Dzurindova vláda. Tam je neustály ten, to pnutie medzi tým, že bola to vláda reformná. A na druhej strane to bola vláda, ktorá tiež bola sprevádzaná závažnými kauzami, kde boli nechcem povedať veľmi nejaké dôkazy, lebo tu sa asi nebavíme v tejto trestnoprávnej rovine, ale keď boli mimoriadne silné indície o tom, že tam takisto prebiehajú korupčné procesy. Ako sa s tým vyrovnávate vy?
Vnímam to tak, že SDKÚ nebola bez hriechu. V živote si vyberáme medzi lepším a horším riešením. Život nám neponúka dokonalé, bezchybné, snehobiele a biele alternatívy a zlé alternatívy. Čiže vidím to tak. Taká najväčšia kauza asi o ktorej sa dodnes hovorí je kauza kupovania poslancov. Ale aj tam veď sa pozrime čo sa deje teraz. Vari niekto verí, že napríklad Ján Slota je environmentalista, ktorý má rezort ochrany životného prostredia na to, aby chránil životné prostredie? Veď všetci vieme aký je tam vzťah. Ján Slota dostane emisné kvóty, Vladimír Mečiar dostane Harabina a nechajú za to premiéra Roberta Fica vládnuť. Tak čo je toto za vzťah, čo je to za vzťah? Či sa nepodobá náhodou tým kauzám z minulosti ibaže je desaťkrát väčší.
Spýtam sa vás takto. Ten problém asi čiastočne alebo v nejakej miere spočíva aj v tom, že kto tu má vlastne tú legitimáciu hovoriť o tom čo je morálne, čo je etické, ako by to malo vyzerať, kto má právo by som povedal v úvodzovkách alebo metaforicky povedané hodiť tým kameňom a na druhej strane mu ten ktorý bol cieľom tohto kameňa neukáže a aké máš ty práva hádzať kameňom, pozri sa na seba. Vy ste človekom, ktorý nie je poznačený touto minulosťou. Ste boli vždycky vnímaný ako človek, ktorý sa na tie veci pozerá z pohľadu nezávislého ekonóma, človeka rozhľadeného, ktorý o veciach premýšľa. Vy keď ste sa rozhodli pre takúto tesnú spoluprácu, lebo nie ste ešte členom SDKÚ predpokladám.
Nie.
Takže tesnú spoluprácu, ktorá by asi logicky mala vyústiť aj do nejakého členstva. To už nechám na vás.
A na SDKÚ.
Áno, áno to je presne tak. Vy ste si všimli niečo, že tá stará prešla takou nejakou vnútornou zmenou, že povedzme že tie chyby, ktoré robila, už nebude robiť, je poučená, jedným slovom je lepšia tá strana?
Ja som nevidel dovnútra SDKÚ v minulosti. Zvonku sa mi zdá, že posun, k posunu dochádza. Vidím, že tam prišla Iveta Radičová, Lucia Žitňanská. Podľa mňa je to posun dobrým smerom. Zvnútra som v minulosti nevidel ako to tam vyzeralo, čiže nemôžem porovnávať. Dnes trocha vidím a veruže ja nemám podozrenie, že by sa tam chystala nejaká kuleha, nejaký.
To si nemyslím, že tam niečo, že sa tam všetci chystajú na voľby, ale myslel som to, že či cítite že to prostredie do ktorého ste prišli a mali ste nejaké očakávanie a vidíte nejaký vývoj tej strany, či ste tam zbadali takú, či tam existuje taký by som povedal, taká vnútorná klíma kedy tá strana je, lebo je poučená a má pocit, že niektoré veci sa nemali stať, nemali sa tak robiť, treba vytvoriť nejaké vnútorné mechanizmy, aby sa niektorí ľudia v tej strane nepresadzovali, pretože povedzme z môjho pohľadu zvonka sa síce prišla, prišli dámy Radičová, Lucia Žitňanská, ale vidím tam samozrejme toho istého predsedu, veľa stále tých istých ľudí. Čiže z môjho pohľadu by sa je otázkou či sa niečo zmení. Vy máte pocit, že sa niečo zmenilo k lepšiemu a že taká tá, ten potenciál tej recidívy tam nie je, je to proste poučená strana.
Máme taký pocit.
Veríme tomu. Opýtam sa vás, opýtam sa vás.
Ešte, ešte, môžem sa vrátiť? Lebo tam bola zaujímavá otázka a už potom neviem či vás zaujíma. Hovorili ste, že kto má vlastne právo kritizovať v krajine, tak neviem. Ak môžem na to odpovedať, lebo to je podľa mňa celkom zaujímavá vec, lebo Robert Fico často hovorí, že opozícia nemá právo kritizovať, lebo v minulosti pochybila. On hovorí, že ani novinári nemajú právo kritizovať, lebo niektorí tiež pochybili v minulosti. Ale právo kritizovať má predsa každý. V dobrej zdravej krajine musí kritizovať každý. Druhá vec je, že keď niekto pochybil, tak mu to môžeme pripomínať aj donekonečna pokiaľ je to už drsné.
To je tiež súčasť tej kritiky.
Je to súčasť tej kritiky, samozrejme, ale nemôžeme preboha živého hovoriť, že SDKÚ nemá právo kritizovať Roberta Fica za nástenkový tender alebo že novinári nemajú právo kritizovať. Kto potom? Kto má morálne právo podľa Roberta Fica kritizovať ho za nástenkový tender? Asi len Ján Slota potom, lebo keď nemôžu novinári ani opozícia, no tak asi nikto nebude kritizovať. Čiže to je, tam je tiež pekne vidno či Robertovi Ficovi ide o Slovensko alebo o vlastnú stranu. Keby mu išlo o Slovensko, tak pripúšťa tú kritiku. Keďže mu ide iba o vlastnú stranu, tak útočí na toho kritika, že nemá morálne právo. Ako by tá krajina dopadla ak by sme povedali, že kto v minulosti pochybil, už nemá právo kritizovať. Však to by bola katastrofálna spoločnosť.
Každý má právo pochybiť, ale v živote sa stávajú jednoducho chyby. Niekedy sú to chyby dané rôznymi okolnosťami, niekedy sú to zlé odhady situácie, riziká a tak ďalej. A povedzme, že každý má aj nejaké a máme každému dať príležitosť sa zmeniť. Takisto sa môže zmeniť k lepšiemu aj Robert Fico. To právo by sme mu mohli dať alebo ten priestor alebo tú šancu rovnakú, aj SDKÚ. Tam smerovala moja otázka či ste vy máte pocit, asi predpokladám keď ste tam vstúpili, máte ten pocit, že tá strana je predsa len poučená, je iná a stojí na zdravších základoch na akých bola predtým.
Ja si myslím, že sa posunula a okrem toho ale ešte musím povedať, že som mal pocit vždy že stála na zdravších základoch než sme aj v minulosti.
SDKÚ bude ale čeliť dvom tendenciám, ktoré jej do istej miery, novým tendenciám, ktoré môžu uberať hlasy. To je Sulíková SAS a do istej miery je to aj strana Bélu Bugáru Most-Híd. Ako sa staviate k tejto konkurencii?
Ja Riša Sulíka až tak veľmi za konkurenta nepovažujem. To čo ja zatiaľ sledujem a myslím, že aj budem aj v budúcnosti, je aby sa vytvoril predpoklad pre obnovu úspechu Slovenska, aby znova toto bola úspešná krajina ekonomicky aj inak. A ja to vnímam tak, že Rišo Sulík je na tej istej strane rieky ako ja a dúfam, že spolu sa nám podarí urobiť viac. Čiže to že ako by sme súťažili o hlasy pre mňa nie je to zásadný problém.
No ale ak by sa podarilo pánovi Sulíkovi a jeho strane dostať sa do parlamentu, to znamená že by museli prekročiť to 5%-tné kvórum a keby sa takéto niečo podarilo aj pánovi Bugárovi, keby sa mu podarilo získať, nestratiť maďarských voličov, ale získať aj slovenských, tak to bude na úkor zrejme SDKÚ alebo v istej miere určite na úkor SDKÚ.
No tu práve ide o to, že či mi ide o Slovensko alebo mi ide o stranu proti Slovensku. Keby sa Richard Sulík dostal do parlamentu, tak podľa mňa s SDKÚ budú mať sily, ktoré chcú obnoviť úspech Slovenska viac než bez Richarda Sulíka v parlamente. Čiže áno možno by tam nejaké hlasy prešli, ale ja si myslím, že by to bolo pre Slovensko lepšie.
A bude pre Slovensko lepšie keď pán Sulík zastane tesne pred bránami parlamentu a výsledkom bude to, že SDKÚ tie svoje hlasy stratí, pán Sulík ihneď získa natoľko aby sa dostal do parlamentu, čiže sa vlastne posilnia sily, ktoré, voči ktorým, s ktorými zápasíte.
No to je veľké riziko. Veľké riziko to by bolo v mojich očiach zlé a ja dúfam, že Rišo Sulík je natoľko zodpovedný, že vie čo treba v takej situácii urobiť.
Do tej koalícii to je v podstate úplne zabitá myšlienka.
Neviem čo bude pred voľbami, ako sa tá situácia môže vyvŕbiť, takže ani sa mi nechce veľmi špekulovať čo všetko sa dá urobiť.
V tej diskusii, ktorá tu prebehla okolo koalície a tých možných nejakých povolebných variantov bolo viditeľné, že tak ako sa SDKÚ veľmi striktne vymedzuje voči SNS, tak veľmi mierne nám bolo voči HZDS. Čo to znamená?
Tak to ozaj ja ako som povedal nie som členom strany ani funkcionár.
No ale musí vás to zaujímať, že či takýto variant povolebnej spolupráce, ktorý sa tu napokon črtal aj po voľbách v roku 2006, je aktuálny. Teda aktuálny, to som asi zle povedal. Počíta sa s ním ako s jednou z možností.
Ja môžem za seba povedať, vážne neviem čo urobí centrála SDKÚ, ale za seba môžem povedať, že aj v minulosti bolo možné vytvoriť rôzne koalície a že čakať na dokonalú koalíciu, v ktorej bude raz som napísal Mahátmá Gándhí a matka Tereza, môže byť čakaním donekonečna. Čiže niekedy si treba vybrať to menšie zlo, aby menšie zlo čo je pre krajinu niekedy lepšie.
Čiže ste otvorený uvažovať aj o variantoch, ktoré vám nemusia byť povedzme že nejako veľmi po srsti, ale realita je realita.
Toto bolo presne povedané. Vladimír Mečiar je pre mňa veľký problém. Pamätám si tú minulosť. Často chodievam od mamy cez Karlovu Ves. Vieme aký tam je pamätník, čo má pripomínať. Ja sa naňho pozerám vždy, ale môže sa stať, že pre Slovensko bude najlepšie riešenie, ktoré nevylúči HZDS. To je môj názor.
Dobre, tak a s ním môžeme aj skončiť túto diskusiu. Ďakujem vám za návštevu nášho štúdia. Majte sa, dovidenia.
Dovidenia.
