SME

Smer nemá ekonomickú politiku

Ako sa chce KDH vymedziť voči SDKÚ v ekonomickej oblasti a prečo je SMER marketingová strana? S podpredsedom KDH pre ekonomiku Antonom Marcinčinom debatuje Ivan Štulajter

Doslovný prepis relácie

Ivan Štulajter: Do čela ekonomickej politiky KDH sa postavil bývalý ekonóm svetovej banky Anton Marcinčin. O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME pán Marcinčin. Dobrý deň.

Anton Marcinčin: Dobrý deň. ďakujem.

Vy ste sa zhruba pred tromi týždňami stali podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia pre ekonomiku. Pravdou je, že KDH v tej dlhoročnej histórii v podstate nikdy nemalo nijakú výraznú osobnosť ekonóma, aspoň si nespomínam. Ak dám povedzme že na bok nejaké intermezzo, keď ešte bol členom KDH Mikuláš Dzurinda, ale Mikuláš Dzurinda bol takým tým posledným niekým, ktorý reprezentoval nejaké ekonomické myslenie v KDH. Potom tam bola dosť veľká pauza a teraz prichádzate vy. Cítite sa v tejto pozícii komfortne?

Určite áno. Nejdem komentovať to či KDH malo svoj vlastný program, nemalo. Každopádne máte pravdu, že bolo to tak vnímané. Áno bolo takto vnímané, že v podstate sa spoľahlo na SDKÚ v posledných dvoch vládach a na Ivana Mikloša ako na niekoho, kto je tvárou aj ekonomických reforiem, aj programu. Ako keby v podstate celej opozície. Čo ináč nebolo ničím zvláštne ani pre ďalšie strany. Lebo SMK takisto nám asi nenapadne žiadna výrazná tvár ekonóma. Koniec koncov ekonóm nám nenapadne ani keď spomenieme na súčasnú koalíciu. Takže bolo taký monopol a nehovorím to ani v zlom, ani v dobrom, monopol SDKÚ. A myslím si, že to bola vec, ktorá KDH chýbala, ktorú členovia KDH chceli a veľmi si uvedomovali, že potrebujú niekoho kto bude nositeľom ekonomického programu a hodnôt kresťanskodemokratickej politiky v ekonomike. A v momente keď prišla táto ponuka samozrejme bolo o čom premýšľať, ale bola to taká výrazná ponuka pokiaľ ide o šancu zapojiť sa do niečoho a možno šancu stavať, že sa veľmi ťažko dala odmietnuť. Takže cítim sa veľmi príjemne.

Keď ste teda spomenuli, že ten ekonomický priestor pokiaľ ide také zosobnenie personálne, okupoval v úvodzovkách Ivan Mikloš. Tak teraz máte pocit, že to čo chcete zvýrazniť v KDH bude v nejakom rozpore alebo budú existovať aj nejaké zásadné línie, ktoré budú oddeľovať vaše ekonomické myslenie povedzme od ekonomického myslenia Ivana Mikloša?

Treba povedať, že SDKÚ je náš najbližší partner. Z tohto vychádzame a na tom nie je treba nič meniť ani nejdeme na tom nič meniť. To je pravda. Na druhej strane ak by si KDH povedalo, že SDKÚ má tak dobrú ekonomickú politiku, ktorá zosobňuje všetko to čo chceme my dosiahnuť, tak potom nepotrebujeme mať svoju vlastnú ekonomickú politiku a ekonomický program. A takže to je tá odpoveď. Určite sa budeme snažiť nejakým spôsobom odlíšiť od SDKÚ čo nie je tak zložité. Ono to nie je zložité, pretože pamätáme si. Ja si myslím, že SDKÚ je v tom ekonomickom programe trošku ustrnulé. Slovo ako sociálny, ako solidarita, ako štát. Myslím, že s tým SDKÚ má stále trošku problém a preto my ako kresťanskí demokrati pre nás hodnota ako solidarita má niekoľko tisíc rokov. Pre nás štát je niečo čo slobodné indivíduum, slobodný občan potrebuje na to, aby mohol prejaviť svoju súkromnú iniciatívu či už na trhu ako podnikateľ alebo ako spotrebiteľ, ako pracovná sila. Čiže my nekladieme tak ako socialisti ani demagógovia štát na prvé miesto. My máme.

Ale to myslím, že ani není SDKÚ taký problém, že by až takto to.

SkryťVypnúť reklamu

Ale mám pocit, že SDKÚ ostalo v tej rovine trošku znižovania daní, vnímania štátu takého postnovembrového. Že štát to sú tí zlí komunisti, nomenklaturčíci, kádri, komunisti a treba ich jednoducho osekať. Ja si myslím, že dneska už sme ďalej, že toto je naše Slovensko a že ľudia si už veľmi dobre uvedomujú, že chceme určité služby od štátu a určité spoločné statky, ktoré štát teoreticky a v mnohých krajinách vie poskytovať lepšie než indivíduum. Chcú, aby trh bol spravodlivý, aby neslúžil len mocným a bohatým. Či už teda trh podnikateľský alebo spotrebiteľský. Jednoducho mám pocit, že dozrela doba, keď si povieme, že my chceme mať profesionálny štát, profesionálne zázemie, aby pre dobro nás občanov.

Viete čo ma prekvapilo na tom vašom oblúku keď ste sa stali z tej pozície ekonóma svetovej banky ste prišli do KDH. Tak toto by sa mi nezdalo nejaké netypické. Ale prekvapila ma tá krátka zastávka u ministra Počiateka. To vysvetlíte ako?

Myslím, že veľmi jednoducho. Ja vnímam službu ministerstva financií a čisto ak odhliadnem od politického vedenia, tú službu považujem za službu Slovensku a službu nám. Bohužiaľ toto získalo veľmi vážne štrbiny nedávno. Hlavne s posledným rozpočtom. Možno tam boli ďalšie problémy. Každopádne poznám niekoľkých ekonómov, ktorí pracovali na prijatí eura a to sa nekončilo v roku 2006, a jednoducho ostali a pracovali pre Slovensko s tým, že všetci sme vnímali ministerstvo financií ako najotvorenejšie, najprofesionálnejšie. Vieme, že ostalo profesionálne a ľudsky na skoro tej istej úrovni ako ho Ivan Mikloš zanechal. Dokonca vieme, že.

Ale odišli ste z tej pozície nakoniec.

Samozrejme, musel som odísť, lebo to bolo samozrejmé. Ale pre mňa to bola.

Ale mohli ste pre Slovensko pracovať na tej pozícii dlhšie a potom pre Slovensko ako podpredseda KDH pracovať o nejaký čas neskôr, ale urobili ste to takto a tá zástavka nebola ani nejak myslím ani príliš dlhá u Počiatka, hej.

Áno, ja som pracoval hlavne externe. Vlastne od začiatku roka som bol samozamestnaný a robil som na takých dvoch veľkých projektoch, kde jeden bol pre Open Society Foundation, pre Nadáciu otvorenej spoločnosti. Tam sme s manželkou písali v štúdiu o hospodárskych dôsledkoch vylúčenia Rómov. A mám, som veľmi rád, že to vzniklo a že Open Society do toho šlo, lebo tam sme zrátali.

SkryťVypnúť reklamu

Toto nejak súvisí s tou pozíciou na ministerstve financií? To bola jedna z tých aktivít a druhá.

Nie, hovorím moje dve aktivity. Čiže Open Society ak si niekto myslí, že Open Society veľmi asi nesedí s niektorými vládnymi predstaviteľmi, tak ja som robil pre nich a zároveň som pracoval na reforme odvodov u pána ministra Počiatka v skupine Mareka Lendackého. Jeho si pamätáme ešte od pána Kaníka, pána ministra Kaníka. A to je opäť znak ministerstva financií, že ministerstvo naberalo ľudí, ktorí prišli z iných ministerstiev, kde slušne povedané sa atmosféra stala.

Nedýchateľnou?

Stala sa asi nie veľmi podporujúcou nejakú tvorivú činnosť a prácu.

No a iste máte pocit alebo odchádzali ste s pocitom od ministerstva financií s tým, že tam je naozaj dobrá atmosféra, tvorivá a tak ďalej.

Je to dobrá skúsenosť. Ja som mal skúsenosť už s tromi vládami ako Slovák žijúci tu, ale zároveň zastupujúci medzinárodnú inštitúciu. Čiže to bola veľmi výhodná pozícia, lebo ja som mohol vlastne prejsť celým tým prierezom od technokratov až po najvyššie funkcie vo vláde a baviť sa s tými ľuďmi na rôznych rokovaniach na technickej, ale aj na takej diplomatickejšej úrovni, pretože predsa len svetová banka je taká, má diplomatický štatút nakoniec. A teraz to bolo prvýkrát, že som pracoval ako keby vnútri tej štruktúry. A je to neskutočné. Podľa mňa ten môj hlavný zážitok je z toho, že v štátnej správe pracujú na rôznych pozíciách veľmi šikovní, múdri, zodpovední ľudia. Nehovorím, že ich väčšina alebo menšina, ale sú tam. Bohužiaľ ale štátna správa nevytvára také prostredie, aby tam boli ľudia so skúsenosťou, aby dokázali viesť tých nadšencov, tých šikovných, tých mladých. To je veľká vec. To je myslím, že niečo čo chýba. A tým pádom ako keby to úsilie sa mierne alebo aj viac znehodnocovalo, pretože tam nie sú ľudia, ktorí by mali za sebou kariéru v súkromnom sektore a pracovali na technickej pozícii. S tým v Slovinsku som sa dozvedel, že tam napríklad boli tak dobré platy v štátnej správe, možno až príliš, že ľudia, ktorí už mali za svoju kariéru v súkromnej sfére si jedného dňa 50, 55-roční povedali, že už majú toho zhonu 10-hodinového.

SkryťVypnúť reklamu

Stresu dosť.

Stresu dosť. Šli do štátnej správy, kde šli s platom dole, ale stále to bolo relatívne dobré a týchto ľudí potom keď spojíte s mladými šikovnými, tak môžete vytvoriť profesionálne tímy.

Poviem to, otvorím takú aktuálnu tému. V stredu predseda vlády Fico v podstate prekvapil svojim ďalším nápadom adresovaným Smerom dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Nechcem teraz zachádzať do detailov. Ale výsledkov jeho takej výzvy alebo výzvy ministrovi financií Počiatkovi je to, aby dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnocovali majetok v penzijných fondoch v takej miere aký ho má a teraz v úvodzovkách zhodnocuje, akým sa zhodnocuje v prvom pilieri, kde sa samozrejme valorizuje podľa mechanizmu vývoja inflácie a priemernej mzdy. Myslíte si, že tá, tí talentovaní ľudia na tom ministerstve financií si s tým teraz ako poradia?

Bude to pre nich problém. Neviem, ktorí ľudia konkrétne pracujú na týchto, v týchto oblastiach. Ja som mal šťastie, že som pracoval na niečom a preto som tam šiel čo bude otázkou o dva, tri roky, takže skôr to bolo práca v pozadí. Mňa prekvapuje, že ste povedali, že prekvapil. Znamená to asi, že stále máte pomerne vysokú mienku o odbornosti tejto vlády a zvlášť pána premiéra. Mňa toto vôbec neprekvapuje.

Nie, nie, mňa to prekvapilo tým, že spôsobom akým to podal prekvapilo, bolo to nečakané. Pán premiér si podľa môjho názoru vyfabuloval problém tak, že on tvrdí, že dôchodkové správcovské spoločnosti tvrdia, teda v jeho očiach klamú keď tvrdia, že nemôžu investovať do akcií. Dobre vieme, že dôchodkové správcovské spoločnosti nie že by nemohli, ale nerobia to preto že to je na základe nových pravidiel, schválil ich tejto vlády, príliš rizikové.

Dobre všetci vieme, že pán Fico a súčasná vláda nemajú radi druhý pilier. Podľa mňa mu nerozumejú, nechcú mu rozumieť. Pre nich je to možno symbol minulej vlády. A pokiaľ by nebolo tak veľa ľudí, ktorí sa zúčastnili v druhom pilieri, tak by druhý pilier neexistoval. To by znamenalo pre súčasnú vládu, že má o 1% bod HDP k dobru a môže o to zvýšiť deficit hlavne v predchádzajúcich rokoch, pretože je to jedna tretina tak povediac povoleného deficitu maastrichtskými kritériami, čo je dosť veľa v tomto zmysle. Nemajú to radi, nemajú radi DSS-ky. Bolo by to už asi dávno zrušené a je to jeden z príkladov toho, že ak občania tohto štátu sa za niečo postavia, tak ani takáto vláda na to nesiahne stopercentne, vyrába problémy, vyrába kauzy, ale vidíme, že druhý pilier existuje. A otázka je samozrejme čo sa stane po lete 2006. Pardon 2010.

2010 po voľbách hej? A vy si myslíte, že ak by sa technicky zaviedol takýto úzus, že dôchodkové spoločnosti sú povinné zo zákona zhodnocovať majetok v takej miere akým je valorizované penzie v prvom pilieri. A keby sa zaviedla tá sankcia alebo rozšírila tá sankcia, že pokiaľ takto peniaze majetok nezhodnocujú, tak musia ho doplňovať z vlastného majetku. Tento mechanizmu už tu teraz je a ten vlastne je príčinou toho, že sa dôchodkové správcovské spoločnosti stiahli z akciových trhov. Vy si myslíte, že toto ich ale v konečnom dôsledku nevyženie zo slovenského trhu?

A tak môžeme to vážne analyzovať ako pán Fico porovnáva neporovnateľné samozrejme, lebo z dlhodobej ale opäť z dlhodobého hľadiska by som predpokladal, že výnosnosť fondov bude niekde na úrovni tak povediac výnosnosti celej ekonomiky. Čiže niekde okolo rastu HDP. Na druhej strane prvý pilier je indexovaný dnes ak si dobre pamätáme infláciu a rast miezd. Priemernej mzdy z predchádzajúceho roka. Plus na to ako sa vyspí alebo nevyspí príslušník minister, ministerka. Preto sa koniec koncov prijíma aspoň nejaký index, aby dôchodcovia neboli závislí na dobrej alebo zlej vôli nejakého ministra alebo vlády. Ale tu sú teraz dve veci. Dlhodobá stratégia a niečo veľmi krátkodobé ako sú mzdy, inflácia a politická sila, ktorá je pri moci a jej priority. Čiže je to nezmysel. Samozrejme dôchodcovské spoločnosti pravdepodobne pre nich je to opäť veľké investičné riziko. A opäť otázka čo sa stane po lete 2010. Pravdepodobne ale ide zase jeden z takýchto tých bububu, ktoré pán premiér občas urobí a potom sa na to časom zabudne v momente keď sa vynorí nejaká pekná, iná marketingová kauza.

Kde v nich vidíte také, nejakým spôsobom ste sa snažili vymedziť v tom krátkom čase voči SDKÚ. Keby ste sa mali vymedziť z hľadiska ekonomickej politiky voči Smer-u?

To je skoro nepotrebné vymedzovať sa voči Smeru, pretože Smer myslím, že nemá ekonomickú politiku. Smer je marketingová, aspoň pre mňa marketingová strana, ktorá vznikla na vlne blahobytu ekonomického rastu s tým, že v tejto ekonomike každoročne rástli príjmy štátu a príjmy, ktoré sa môžu rozdeľovať o dobrých 8, 10 percent reálne. Na krásnej vlne sa vyviezli hore, teraz padajú tak povediac na hubu ako sa hovorí slovensky. Ale ja som nezachytil, že by mali nejaké ekonomické hodnoty, že by mali nejaký ekonomický program, nejaké ekonomické ciele. Sú to skôr takéto marketingové niečo a dosť demagogické, čiže snáď jediné pre mňa je, že sociálny pre KDH neznamená socialistický, pomoc chudobným a ľuďom v núdzi neznamená bezbrehé rozhadzovanie.

Ale to nerozhadzuje ani táto vláda.

No oni to rozhadzujú podľa toho čo, komu, kedy je marketingovo výhodné.

Napríklad?

Napríklad to boli ľudia v hmotnej núdzi, ale ešte len po roku 2006. Vtedy boli veľmi populárni. Pamätáte si pani ministerka oznámila, že polovica ľudí v Petržalke je v hmotnej núdzi. Neskutočná urážka pre ľudí, ktorí žijú na druhej strane Dunaju v Petržalke. A tam sa chvíľu snažili s týmto hrať a zvyšovať trošku dávky a tak ďalej. Potom sa chvíľku snažili niečo akože posúvať ľuďom nezamestnaným dlhodobo nezamestnaným. Len ono to neprináša žiadne úspechy. A teraz v najnovšom rozpočte už si povedali, že na sociálnu inklúziu už dáme dokonca menej. To už marketingovo asi nie je zaujímavá skupina a posunieme to zase radšej niekomu inému.

Keď to hovoríte, že v tom rozpočte ako keby ste tam videli to, že nie je to tá, už tá skupina, táto skupina nie sú naši voliči. Orientujme sa inde. Kam sa ten rozpočet teda orientuje? Existuje, dá sa takto politicky uchopiť?

Myslím, že dá sa. Zaujímavé, všetci ekonómovia majú problém zodpovedať túto otázku a zhodneme sa asi iba na tom, že smeruje k voľbám 2010. Ono vôbec aj riziko, ktoré ja tam vidím najväčšie je, že 10% príjmov a výdavkov vlastne sú európske fondy, ktoré nevieme čerpať. Ministerstvo financií niekedy hovorí, že to je fiškálne neutrálna operácia. Áno, je neutrálna v prípade ak platí, že neprídu európske fondy, tak nebudú ani výdavky.

Nebude spolufinancovanie.

Nebude spolufinancovanie a nebudú výdavky z európskych fondov. Lenže čo sa môže stať budúci rok a nechcem strašiť je, že nebudú európske fondy, určite nie v celom rozsahu, ale my prvých šesť mesiacov si budeme veľmi dobre užívať domáce príjmy, možno začneme užívať už aj peniaze pôvodne určené na spolufinancovanie, pretože koniec koncov október, november, december, prídeme zrazu na to, že zase sa nám nepodarilo čerpať európske fondy. No predstavte si to.

Posledná otázka. Musíme už končiť. Veľmi stručne vás poprosím. Keď ste povedali, že Smer v tejto situácii padá a budem vás citovať, na hubu, aký dlhý alebo hlboký bude tento pád a rýchly? Máte nejaký odhad z hľadiska ako ekonóma? Sú schopní zastaviť tie tendencie, ktoré sú v ekonomike. Není tu taký jednoznačný signál oživenia. Stále pribúda veľa nezamestnaných. Jednoducho tie fabriky mnohé sa zbavujú ľudí, ťažko budú prijímať nových. Aj keby sa situácia zlepšila ekonómovia upozorňujú na to, že skôr to budú dobiehať zvýšením produktivity práce ako naberaním nových ľudí.

Určite. Dneska som práve čítal, že sa začína rátať s tým, že oživenie je možno krátkodobá vec, ktorá kulminuje v prvom štvrťroku budúceho roka a to myslím globálne. My rátame na Slovensku spomalenie a najvyššiu nezamestnanosť práve v budúcom roku. Takže je to negatívne prostredie. Nezávidím Smeru s jeho pripravenosťou, flexibilitou a politikami rok 2010. Ale samozrejme na pol roka sa dá hospodáriť. Takže skôr je otázka čo bude po voľbách 2010. Či naozaj pôjdeme cestou Maďarska, kde budeme musieť drahšie splácať dlh. Ak budeme ďalej odkladať reformy, tak jednoducho táto ekonomika bude stagnovať, lebo nebude dôvod prečo tu vlastne tvoriť pracovné miesta. Takže záleží asi na voľbách.

To je otázka samozrejme nie len to či pôjdeme cestou Maďarska, ale aj či KDH nepôjde prípadne do koalície so Smer-om, ale toto zrejme asi teraz nemáte celkom úplne jasné aby ste mi odpovedali stručne áno, nie.

Myslím, že máme hodnotovo jasno. Že nemôžeme ísť hodnotovo s tými čo kradnú a.

Hodnotovo skôr nie by som povedal. Otázka je realita.

A s tými čo kradnú, korumpujú, podvádzajú ťažké je asi ísť do niečoho. To už každý vie.

Máme si domyslieť. Dobre. Ďakujem vám za návštevu štúdia. Majte sa, dovidenia.

Aj ja ďakujem. Dovidenia.

SkryťVypnúť reklamu

Najsledovanejšie videá

Komerčné články

  1. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  2. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  3. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  4. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  5. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  8. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  1. Tisíce ľudí sa tešia z vyšších platov
  2. Motoristi späť za volantom. Riziko nehôd opäť rastie.
  3. Lávové polia i skvostné pláže. Lanzarote je dôkazom sily prírody
  4. Tvorivé háčkovanie aj 30 otázok pre Hanu Gregorovú
  5. Budúci lesníci opäť v teréne: S LESY SR vysadia les novej generá
  6. Slovenské naj na jednom mieste. Stačí lúštiť
  7. Nový rekord v politickom terore utvorili Červení Khméri
  8. Šéf nemocníc v Šaci Sabol: Nemôžeme byť spokojní s počtom roboti
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 104 534
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 22 818
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 12 620
  4. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 7 706
  5. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky 6 219
  6. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 5 875
  7. Lávové polia i skvostné pláže. Lanzarote je dôkazom sily prírody 4 634
  8. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska 4 560
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu