SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Argumenty Ivana Štulajtera

Diskusia Ivana Štulajtera o ekonomike a veciach s ňou súvisiacich.

Štátny rozpočet je pre ľudí hádanka

Návrh štátneho rozpočtu ponecháva sociálne štandardy. Nie je to však zadarmo. Zadĺženie štátu na budúci rok mimoriadne vzrastie. Diskusia Ivana Štulajtera s analytikom Jánom Marušincom

Návrh štátneho rozpočtu ponecháva sociálne štandardy. Nie je to však zadarmo. Zadĺženie štátu na budúci rok mimoriadne vzrastie. S analytikom Jánom Marušincom debatuje Ivan Štulajter.

Doslovný prepis relácie:

Vitajte v štúdiu televízie SME pán Marušinec. Dobrý deň.

Ján Marušinec, analytik: Dobrý deň prajem.

V utorok predstavil premiér Fico a minister financií Počiatek návrh štátneho rozpočtu na rok 2010. V stredu ho slovenská vláda rýchlo schválila. V podstate celá tá operácia o tom, že sme sa dostali k nejakým číslam, či už ekonómovia alebo novinári, dávala v podstate od pondelka, keď na hospodársku tripartitu minister Počiatek priniesol jednu tabuľku o výdavkoch. Ako hodnotíte len tento samotný fakt, že celé sa to udialo v takomto skrátenom by som povedal legislatívnom konaní v úvodzovkách.

Premiér včera na tlačovke ten rozpočet nazval ako rozpočet na ochranu ľudí. Ja by som ho skôr nazval ako rozpočet, ktorý sa hrá na skrývačku, pretože od začiatku roka, prakticky odkedy bol pripravovaný, tak boli okolo neho robená taká hmla. Nezverejňovali sa poriadne údaje o tom, ako sa odhaduje makroekonomický vývoj, ako sa odhadujú daňové príjmy. To sa netýka len roka 2009, ale aj prípravy rozpočtu na rok 2010. A pôvodný termín, zákonný, ktorý vyplýva ministerstvu financií na to, aby predložil rozpočet do vlády na schválenie, je 15. august. Väčšinou, čo ja si spomínam, tak sa predkladá ešte koncom júla rozpočet. To znamená, že ten sklz teraz je dva mesiace. Za tie dva mesiace.

Asi sa, asi keby tu na mojom mieste sedel niekto z druhej strany, tak by vám povedal ale v podstate špecifická situácia spôsobená hospodárskou krízou a celé to prognózovanie vývoja daňových, napríklad daňových príjmov, je komplikované a preto ten čas, ktorý kedysi mala vláda sa logicky skracuje, aby pracovala snáď aktuálnejšími odhadmi a prognózami.

To je pravda, to je pravda. Ten odhad však od júna sa veľmi nezmenil. Trošku sa zlepšil naopak. Čiže rezortom by bolo možné pridávať teraz v prípade, že by bol vypracovaný ten rozpočet už skôr. A takisto si myslím, že týmto vláda skracuje čas na verejnú diskusiu, na poriadne prerokovanie toho rozpočtu a teda nielen v koaličnej rade za zatvorenými dverami, ale nech sa majú čas naňho pozrieť aj odborníci, médiá a prípadne opozícia.

No a keď sme teda pri tej diskusii, že napriek tomu, že ten čas je naozaj krátky, tak z takého úplne laického pohľadu asi každému musí udrieť do očí, že ten deficit je extrémne vysoký v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami.

Tak odhadovaný na rok 2010 je 5,5 percenta, čo je pomerne vysoké číslo. Čo bolo zverejnené je, že odhad rozpočtu na rok 2009 deficitu je 6,3. Čiže dochádza naozaj k nejakej konsolidácii, k nejakému znižovaniu. Môžeme si položiť otázku či je to dostatočné a či vláda nemala reagovať ináč, skôr a začať šetriť ako sa tá kríza prejavila.

Ten deficit štátneho rozpočtu je na myslím, že na úrovni 3,75 miliardy eur a ten celkový deficit verejného sektora má byť o niečo nižší. To znamená, že vlastne celý ten deficit verejného sektora akože pohltí štátny rozpočet a všetky ostatné okruhy verejných financií, čiže mestá, obce, VÚC, Sociálna poisťovňa a zdravotníctvo a tak ďalej, vlastne musí mať buď na nule alebo mať mierne prebytkové rozpočty. No a to je tiež jedno z rizík. Je to možné udržať v takýchto hraniciach keď ten odhad budúcej ekonomiky je komplikovaný?

Ono to bolo tak už v minulosti nastavené, že ten deficit sa koncentroval v štátnom rozpočte. Čiže toto považujem za pomerne normálne. Ten odhad čo sa týka vývoja na úrovni obcí a VÚC-iek považujem trošku za rizikový, lebo oni majú tiež volebný rok a keďže sa v rozpočte ráta s ich vyrovnaným hospodárením, tak tam môže dôjsť k nejakým akože mínusom. Takže to považujem za mierne riziko. Ale v zásade je to normálne, že ten deficit sa koncentruje práve v štátnom rozpočte.

Dobre, ale ten deficit prekvapil vás, zdá sa vám akože vysoký z hľadiska toho čo, lebo ten deficit sa bude nejakým spôsobom financovať v nejakom ekonomickom svetovom prostredí, takže čo to, je to v poriadku alebo nie?

Včera bolo prezentované, že ten deficit je na priemernej úrovni v rámci EÚ. Ja chcem podotknúť, že veľa krajín v EÚ, ktoré majú takéto vysoké deficity, bolo nútené vstupovať do bankového sektora, zachraňovať ho, čo znamená, že automaticky sa zvýšil deficit vplyvom takýchto operácií. Čo u nás samozrejme neprebehlo. A keď si všimneme mieru zadlžovania v 2008 roku, to je notifikácia, ktorú ministerstvo financií naše poslalo eurostatu do Bruselu. V 2008 roku vykázal dlh verejnej správy 27,6 percenta. V rozpočte na rok 2010 sa počíta so 40,2 percent HDP. Čo je o viac ako 12 percentuálnych bodov nárast. To je obrovský nárast v priebehu dvoch rokov. To sú dva roky, ktoré, o ktoré dlh rastie. A zadlženie Slovenska rastie o 12 percentuálnych bodov HDP.

Keď sa človek akože pozrie na to ako je ten rozpočet skonštruovaný, tak treba povedať jednu vec, že nemá, nie sú v ňom také nášľapné míny aké si vláda postavila v minulom rozpočte a to bolo ten otvorenie druhého piliera, že z tohto hľadiska je asi korektnejší. Súhlasíte?

V tom minuloročnom boli dve vážne riziká. Jednak to vystupovanie ľudí z druhého piliera a makroekonomika, o ktorej sa vedelo už vtedy, že teda je príliš optimistická. Tie očakávania sa naplnili samozrejme a tie riziká sa ukázali ako realita, nie ako riziká. V tomto rozpočte také niečo už nie je. Takže ako korektnejší z hľadiska toho zostavovania určite je. Keď som povedal, že sa hrá na skrývačku, tak nie len tým ako bol zverejňovaný, ale aj tým aké má priority a akým spôsobom sa v ňom šetrí, lebo tieto veci na prvý pohľad z toho rozpočtu nie sú príliš jasné.

No ale bolo povedané a je to tam aj napísané explicitne v tých príslušných materiáloch, že tá úspora v bežných výdavkoch je nejak cez 23 percent a nominálom vyjadrenie je to cez 750 miliónov eur. Našli ste to tam? Kde to je?

Keď som si ja robil tie prepočty, tak mne vyšiel medziročný nárast výdavkov o približne dve percentá. Keď som vylúčil európske fondy, spolufinancovanie k nim a financovanie druhého piliera, tak mi vyšiel medziročný nárast výdavkov o dve percentá. Takže neviem presne akým spôsobom ministerstvo sa dopracovalo k tomuto šetreniu. Je možné, že má na to nejakú inú metodiku.

Čiže to čo sa deklarovalo, že dôjde zrejme k zamrznutiu alebo dokonca k zníženiu celkových výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009, jednoducho neplatí. Stále je tam nárast.

No keď sa pozriete na tabuľku celkových výdavkov štátneho rozpočtu, tak tam je podstatný nárast. Tam je nárast 15 percent.

To áno, ale tam sú započítané ten zvýšený.

Sú tam započítané hlavne európske fondy. To by som rád povedal, že keď to očistíme o tie európske fondy.

Asi musíme ale povedať aj divákom, ktorí to celkom dobre nepoznajú, že tie európske fondy sa skladajú z dvoch častí. Ktoré sú transféry alebo dotácie z bruselského rozpočtu, ktoré sú z rozpočtu neutrálne, lebo sú zároveň príjmom a výdavkom. Ale k nim musí štát vytvoriť nejakú rezervu. Nazvem to rezervou, pretože spolufinancuje tie tieto akože a potom to vytvára nejaké konkrétne číslo hej?

Presne tak. Čiže ak sa pozrieme na výdavky čisto bez týchto európskych fondov a bez spolufinancovania.

Ktoré sme museli vytvoriť, tú rezervu.

Tak tam ja hovorím o náraste dve percentá. Ale v oblastiach ako kapitálové výdavky bez podotýkam tých európskych peňazí a výdavky na tovary a služby naozaj dochádza k poklesu vo veľa ministerstvách. Čiže je možné povedať, že to čo bolo prezentované, je pravda. Otázka je, že do akej miery je to šetrenie naozaj je reálne dokázateľné na číslach.

Alebo skôr tak by som to formuloval, že ak sa aj dá z tých čísiel nejakým spôsobom vyselektovať a v tých kapitálových výdavkoch keď si ich očistíme od európskych fondov, je to skoro 50-percentný pokles oproti minulému roku. Dá sa vyčítať, že tie teda budú sporiť, lebo povedzme, že ak budú sporiť, teraz si poviem to na príklade. No tak keď budú sporiť na nejakej, na údržbe alebo na nejakej údržbe nejakých budov alebo niečo, tak taká veľmi pofidérna úspora, pretože sa tie náklady na údržbu zvýšia v budúcnosti. Dá sa povedať že?

Toho času iba podrobné naštudovanie rozpočtu bolo strašne málo, takže čo môžem povedať s istotou je, že týka sa to všetkých ministerstiev tieto úspory. Čiže nešlo sa selektívne na to, že čo sú priority a na tých nejdeme šetriť, a čo nie sú priority, na tom budeme šetriť. Ale týka sa to všetkých rezortov. A je to presne tak ako ste spomínali, že je to nejaká bežná údržba, nákupy služieb. Čiže inými slovami, ak by rezort kúpil novú kopírku, tak teraz jednoducho ju nemôže kúpiť, a keď sa mu pokazí stará, tak jedného dňa k tomu dôjde a musí si ju kúpiť tak či tak. Čiže takýmto spôsobom sa šetriť dá prechodne. Povedzme na obdobie jedného, dvoch, troch rokov. Ale skôr či neskôr vláda bude musieť buď pristúpiť k zvyšovaniu daní alebo k selektívnemu znižovaniu výdavkov.

To, čo hovoril premiér Fico v utorok, to, že ten rozpočet je postavený, že chráni ľudí a tak ďalej, a ponecháva ten nejaký ten sociálny štandard a v niektorých prípadoch ho teda aj zvyšuje. Asi zrejme nejak ako v kocke platí. Ale treba povedať to, že je to, cenou toho je nárast, vysoký nárast deficitu. Inými slovami do budúcnosti táto krajina vytvára väčší dlh a bude ho musieť splácať, a je otázka za akých podmienok, ktoré sa vytvoria na trhu. Druhou vecou je to, že vy budete, keď ste hľadali nejaké priority, našli ste ich tam? Keď som sa na to pozeral ja, tak ma napadlo, že naozaj veľký, veľká zmena alebo relatívne veľká zmena je v tom, že má štát vyššiu ambíciu získať a minúť teda aj eurofondy, a preto si vytvoril aj vyššiu, väčšiu rezervu v rámci svojho rozpočtu. Toto sa mi zdá jediná priorita, že štát má túto ambíciu čerpať viac eurofondov. Vidíte tam niečo iné alebo?

Ja tam vidím silnú prioritu presne v tom, čo spomínate, lebo najviac rastú rezorty hospodárstvo, pôdohospodárstvo, výstavba. To sú rezorty, ktoré majú pomerne veľký balík eurofondov, a tam ten nárast je enormný. Ďalej sú to rezorty, ktoré spomínal pán premiér. Ide o školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci, kde takisto dochádza k nejakému nárastu. Ale tam ide väčšinou o nejakú zotrvačnosť politík z minulého obdobia, čiže nejaké zásadné zmeny politík, nejaká nové programy vlády. Nič také sa nedeje. Jednoducho je to prispôsobenie sa tomu stavu a predloženie jeho do budúcnosti.

Ale keď, v tabuľkovej časti, ktorá o tom hovorí, o vysokom školstve, je celkom by som povedal slušný nárast práve čerpania eurofondov. Keby sme očistili napríklad tento rozpočet o eurofondy, pretože vieme, že realita získavania, aká je realita získavania eurofondov, že tie príjmy sú mimoriadne extrémne nízke. Tak potom naozaj sa dá povedať, že v tejto oblasti ako je školstvo, vysoké školstvo, veda a výskum, tie výdavky buď stagnujú alebo sú dokonca nižšie. A keby sme ich povedzme pripočítali nejaké mierne zvýšenie, ale povedzme k inflácii, ktorú si štát očakával alebo ministerstvo financií na úrovni 3,2 percenta, tak reálne vlastne dochádza k poklesu k týmto.

Áno. To sa týka vysokých škôl, týka sa to regionálneho školstva. Tam je ešte väčší problém, pretože normatívy nestúpajú a vláda chce zvyšovať platy učiteľov, čo samozrejme zaplatia samosprávy, ktoré už beztak sú postihnuté s krízou.

Že nedostanú dotáciu zo strany ministerstva školstva.

Nedostanú ani v tej výške, ktorú dostávali v tomto roku. Čiže je tam mierny, veľmi mierny ale pokles. A ako spomínate aj na tých sociálnych veciach nájdeme výdavky, kde sa šetrí. Napríklad výdavky pre zdravotne ťažko postihnutých. Tie tiež medziročne klesajú. Výdavky na hmotnú núdzu klesajú, čo je prekvapivé. V stave krízy by človek očakával, že sa zvyšujú počty ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, ale celková rozpočtová suma vyčlenená na tieto dávky klesá.

Nepočíta sa s tým, že sa predĺži obdobie poberania dávok nezamestnanosti z tých 6 na povedzme 12 mesiacov a tým pádom sa odbremení tá časť rozpočtu.

To by sa prejavilo v Sociálnej poisťovni a tomu nasvedčuje transfér, ktorý je vyšší do Sociálnej poisťovne. Vláda síce tvrdí, že bude musieť tam pretransformovať asi 1,4 miliardy eur, ale realita je taká, že z toho iba 770 miliónov eur je na vykrytie druhého piliera. Celý zvyšok je na to, aby sanovala neúnosnú situáciu v Sociálnej poisťovni.

To je prekvapujúce, lebo možno som to naozaj niekde prehliadol, lebo ten materiál je cez sto strán, ale tam som skôr tú cifru 1,4 miliardy ako transfér štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovni bol spájaný s druhým pilierom. Myslím, že to niekde zaznelo aj na tej tlačovej konferencii že aha, že druhý pilier ako ho potrebuje vláda v podstate držať za akých vysokých nákladov. A vy hovoríte, že to je len polovica z toho.

Približne polovica. Je dlho známe, že Sociálna poisťovňa hospodári s deficitom a vláda jednoducho keď sa minú rezervy poisťovne z minulosti, ona mala nakumulované nejaké rezervy. Keď tieto sa minú, tak vláda je povinná zo zákona sanovať Sociálnu poisťovňu čo v roku 2010 už sa deje. Čiže nevyhnutne nová vláda bude musieť pristúpiť k tomu, aby urobila poriadok v Sociálnej poisťovni a to sa vôbec netýka druhého piliera, to sa týka prvého piliera a niektorých ostatných dávok.

A čo sa týka napríklad zdravotníctva, existujú tam ešte nejaké problémy, pretože naozaj ten výpočet tej základne, toho vymeriavacieho základu a tých transférov sú problematické. Nastáva tam niečo čo by bolo zaujímavé, že štát nejak ide znižovať nejakú sadzbu alebo také niečo?

Nie, zdravotníctvo zostáva vlastne v rovnakej legislatívnej rovine ako bolo v roku 2009, to znamená 5 percent.

Také tie šumy čo boli, že stav zníži svojou sadzbou.

Nie ostalo to na výške 5 percent a najviac to zvýšenie v zdravotníctve sa teda prejavuje na tom transfére štátu do zdravotných poisťovní. Ja ešte ak dovolíte sa vrátim späť k tým európskym peniazom, pretože tak ako sme hovorili tie priority vlastne kopírujú národný strategický referenčný rámec, ktorý bol schválený v roku 2006. Myslím si, že tento už je trošku prekonaný, lebo on bol robený na obdobie rýchleho dynamického rastu a sústreďoval sa skôr na kapitálové výdavky. Čiže opäť by bolo možno dobre ho prehodnotiť. Ale zaujímavé všimnúť si akým spôsobom sa medziročne zmenil objem EÚ peňazí v rozpočte, pretože v tomto roku 2009 bol naplánované minúť 1,9 miliardy eur z peňazí EÚ. V budúcom roku to rastie na 2,9 miliardy, čo je nárast o 54 percent. To znamená, že enormný nárast EÚ zdrojov. No a keď si všimnete čo je napísané v materiály, kde kvartálne vláda hodnotila tretí štvrťrok tohto roka, tak hovorí o tom, že veľká časť z tých EÚ fondov, ktoré boli naplánované na rok 2009, konkrétne ide o 40%, sa neminie a presunie sa do budúceho roka.

To znamená?

V praxi to znamená toľko, že keby sme porovnali to čo je napísané v rozpočte s tým čo sa reálne vyčerpá v roku 2009, tak ten nárast je 150 percent. Čiže to čerpanie, ktoré je nakreslené v rozpočte je absolútne nereálne ak si vezmeme ešte do úvahy to, že 40 percent výdavkov z tohto roka na EÚ sa presunie do budúceho roka. Takže to šetrenie tam naozaj asi bude a tie peniaze EÚ, ktoré sú tam namaľované, tak sú s najväčšou pravdepodobnosťou nereálne ich vyčerpať v roku 2010.

Súhlasíte s tým, že ten rozpočet vyzerá nejako tak, že ako keď sa pozrieme na tú stranu výdavkov, tak ona má tú charakteristiku, že ako keby bola nepružná smerom dole, to znamená, že keď sa niečo robí, tak len veľmi opatrne a veľmi málo. Skôr je tam tá tendencia tie výdavky navyšovať. No a potom je tu tá strana príjmov, ktorá je naozaj v podstate veľmi voľná a by som povedal závisí od toho ako sa Slovensku darí v rámci celého ekonomického kontextu, v ktorom sa nachádza. No a keď nastane tá situácia, že ten ekonomický kontext ako v súčasnej kríze je taký aký je, a ten daňový výpadok príjmov je jednako vysoký, tak celé sa to vyrieši tým, že sa zvýši dlh. Proste neexistuje politická vôľa tlačiť a prispôsobovať výdavky príjmom. Proste jednoducho akonáhle nastane takáto disproporcia, tak je to len na úkor zvyšujúceho sa dlhu. Súhlasíte?

Súhlasím s tým. Je to vidieť posledné dva roky, teda 2009 a tento rozpočet na rok 2010. Na druhej strane treba zobrať do úvahy aj politickú realitu a rok 2010 je volebným rokom, čiže zvyšovanie daní zásadné alebo zmeny v nejakých programoch sociálnych alebo iných vládnych programoch, ktoré by mali za cieľ znížiť výdavky. Tak asi by voliči zrejme vo voľbách neodmenili. To znamená, že tá vláda sa snaží prirodzene takýmto opatreniam vo volebnom roku vyhnúť.

No a teraz už len krátka odpoveď. V tej predikcii rozpočtu alebo výdavkov rozpočtu na roky 2011/2012 je viditeľné, že vlastne tie výdavky v roku 2011 majú byť nižšie ako v roku 2010 a v roku 2012 nižšie ako v roku 2011 a 2010. To znamená ako keby až po tomto volebnom roku 2010 došlo k nejakej väčšej v úvodzovkách konsolidácii verejných financií. A vy tomu veríte?

Ja si myslím, že nie je to možné za predpokladu, že sa nič nezmení v daňovej oblasti alebo vo výdavkových politikách vlády. Jednoznačne som presvedčený o tom, že keď tá nová vláda, ktorá vzíde z volieb 2010, bude chcieť robiť poriadok vo verejných financiách a znížiť deficit pod 3%, tak bude musieť k jednému z týchto alebo v kombinácii týchto krokov pristúpiť.

Zasiahnuť hlbšie do systému. Dobre. Takže ďakujem, to je z mojej strany všetko. Majte sa. Dovidenia.

Ďakujem, dovidenia.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Relácia: Argumenty Ivana Štulajtera

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

TOP videá