SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Argumenty Ivana Štulajtera

Diskusia Ivana Štulajtera o ekonomike a veciach s ňou súvisiacich.

U nás sa škrtá, ale nešetrí

Českých občanov sa šetrenie vlády dotkne. Naša vláda sa chce takémuto scenáru vyhnúť. Pozerajte Argumenty Ivana Štulajtera s analytikom INESS Radovanom Ďuranom.

Výdavky slovenských ministerstiev stúpali v minulých troch rokoch trikrát rýchlejšie ako ceny. Analytik INESS Radovan Ďurana si preto myslí, že škrtanie vo výdavkoch slovenského štátu by mohlo byť bez problémov rádovo razantnejšie, ako to čo naznačuje minister financií.

Ďurana zároveň tvrdí, že vzhľadom na vážnosť situácie sú aj šetriace návrhy českej úradníckej vlády nedostatočné.


Doslovný prepis relácie:

Ivan Štulajter: Českých občanov sa šetrenie tamojšej vlády dotkne. Ficova vláda sa chce takémuto scenáru vyhnúť. O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu televízie SME pán Ďurana. Dobrý deň.

Radovan Ďurana, analytik INESS: Ďakujem, dobrý deň.

Keď som vás pozýval na diskusiu, ktorá sa má týkať zmien reforiem v českej ekonomike, tak som ešte netušil, že vy ste človek do istej miery na to veľmi povolaný, pretože veľkú časť svojho života teraz trávite práve v Česku, pretože ste sa tam oženili, takže ste naozaj človek v podstate zvnútra tej českej politiky alebo z toho čo sa tam teda deje a sledujete to určite inou optikou, ako to sledujú ľudia na Slovensku, pretože vy ste asi zrejme daňový poplatník, človek, ktorý odvádza odvody, prípadne poberá nejaké dávky od štátu. Tak čo sa teda deje v Česku? Sú plánované zmeny a zásahy Fischerovej úradníckej vlády do systému verejných financií naozaj tak vážne a hovoria o tom, že aj tá situácia ekonomická v Česku je veľmi vážna? Je scenár, ktorý napríklad otváral ekonóm Pavel Kohout, že Česko sa môže veľmi ľahko dostať do trajektórie, ktorá smeruje k maďarskému nejakému vyústeniu reálny?

Ja myslím, že na začiatok treba povedať, že Česko je v podobnej situácii ako Slovensko. To znamená vysoká závislosť na vývozoch a na Nemecku. Preto tie isté problémy, ktoré trápia slovenskú ekonomiku ale aj verejné financie, platia aj tam. Na druhej strane je tam odlišná politická situácia v tom zmysle, že v podstate tri roky tam nie je poriadna vláda, ktorá by mala dostatočnú väčšinu, aby mohla presadzovať opatrenia a tiež ešte treba povedať, že predchádzajúce obdobie vlád prinieslo celkom razantné zvyšovanie výdavkov povedzme v sociálnej oblasti. Preto aj škrtanie vo verejných výdavkoch sa musí dotknúť aj týchto oblastí, a to je práve ten rozdiel, že tá súčasná vláda neklasifikuje výdavky - tuná sa šetriť nemôže, tuná sa šetriť môže. Nie že by to robila ideálne, ale hovorí, že aj v týchto oblastiach sa dá šetriť, dajú sa nájsť úspory. A to je myslím rozdiel oproti tomu slovenskému prístupu.

Fischerova vláda je úradnícka. Ja som to povedal celkom na úvod. A nemyslíte si, že je to tak trochu aj plánované zo strany tých veľkých blokov ODS a ČSSD, aby tú špinavú robotu urobil niekto iný? No jednoducho teraz samozrejme treba to nejako zložito dostať cez parlament, aby tú robotu niekto urobil iný, pretože tie strany jednoducho sa cítia, necítia natoľko silné alebo sú tak zraniteľné. Myslia si, že takýmito opatreniami by si mohli príliš poškodiť. Čiže ten Fischer má jednoducho do istej miery rozviazané ruky.

Ja by som si túto otázku kládol, keby Fischer predložil rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný. Ten by znamenal fakt razantné škrty. Tieto zmeny, ktoré navrhujú teda predovšetkým minister Janota, sú výrazne, ale z môjho pohľadu stále nie razantné. A vôbec tú hypotézu, že či to tie strany využívajú, tak ja myslím, že stačí počkať na to štvrtkové zasadanie poslaneckej snemovne, kde sa ukáže či to má šancu prejsť alebo nemá. Lebo stále je to len v rovine vládneho návrhu.

No a keď sa hovorí o tom, že sa majú zvyšovať DPH a spotrebné dane. Sú aj nejaké konkrétne predstavy o koľko, kde, načo? Viem, že myslím, že Česi majú viac dvojsadzbový systém.

Minister Janota navrhuje zvýšenie deväťpercentnej sadzby, ktorá je najmä na potravinách a devätnásťpercentnej sadzby o percento, čo by malo rozpočtu priniesť asi desať miliárd korún naviac. Plus chce zvyšovať dane z palív, alkoholu, cigariet, čo mu má dať ďalších desať miliárd korún. Čiže on tie svoje opatrenia delí na strane príjmovej, kde sa snaží zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, a potom aj na výdavkovej. Ale čo sa týka. ..

To je hlavný stimul na tej príjmovej stránke sú tieto úprava DPH a spotrebných daní.

Áno, čo sa týka daňovej oblasti. Potom tam robí ešte úpravy v odvodovej oblasti, ale to len v tom zmysle, že opatrenia, ktoré boli prijaté ako protikrízové na rok 2009, tak tie nebudú pokračovať v roku 2010.

To boli opatrenia, ktoré zmierňovali zaťaženie odvodov?

Áno.

Čiže toto sa odbúra a vrátia sa tie odvody na pôvodnú úroveň.

Áno

A keď sa hovorí o tom, že by sa mali zmraziť penzie. To je aký plán, akým spôsobom to chcú urobiť?

To už bolo dávnejšie prezentované. Ono tým, že penzie alebo výdavky na dôchodkoch sú súčasťou štátneho rozpočtu, tak vláda do istej miery rozhoduje o ich výške. Teraz nie som istý či aj parlament schvaľuje zákon o zvyšovaní dôchodkov, ale tam nemajú vzorec, podľa ktorého by sa pravidelne zvyšovali.

Ale tam je valorizačný vzorec.

A už predtým, pred týmto balíčkom bolo navrhnuté zmrazenie dôchodkov, ktoré by malo ušetriť rozpočtu zhruba desať miliárd korún.

Čo je celkom slušná suma. A keď sa rozpráva o tom, že sa musí ušetriť aj na úrovni ministerstiev a tejto verejnej správy, tak?

To je zaujímavý bod, pretože už dávnejšie bolo navrhnuté zmrazenie platov štátnych úradníkov a nad rámec tohto ešte Janota navrhuje štvorpercentné zníženie platov. Do toho spadli nakoniec aj tí ústavní činitelia, pretože tých avizovaných dvadsať percent to by zrejme neprešlo dokonca ústavným súdom, ktorý by rozporoval to, že prečo iným štátnym zamestnancom o štyri percentná, sudcom o dvadsať. Číže to musí byť v rovnakej miere. Ale tá úspora by mala predstavovať dohromady aj so zmrazením, aj so znížením o štyri percentá asi desať miliárd korún.

Ten schodok, ktorý by mohol byť na úrovni dvestotridsať miliárd českých korún by sa mal týmito opatreniami skresať na nejakých stopäťdesiatpäť alebo stopäťdesiat miliárd. Aká je teda politická nálada? Ako keby sa tie bloky zhodovali, že teda tá ekonomika sa nesmie nechať ísť voľným pádom a teda hlavne musia sa tie verejné financie prispôsobiť tej zmenenej realite. Ale aké sú ich pohľady na to, že či teda sú tie Janotove nápady a návrhy cielené správne a prichádzajú tam s nejakými alternatívami, ktoré by povedzme mali z hľadiska toho kvantitatívneho rovnaký účinok?

Nestretol som sa s tým, že by prišli s alternatívnymi návrhmi. Do istej miery aj preto, že tie veľké strany o tom predtým spolu rokovali. Že ten Janota to nevytiahol úplne z vlastného šuflíka.

Existuje tam aký taký konsens

Áno, ale sú tam také rozdiely v tom, že česká, teda českí socialisti nechcú zvyšovať spotrebné dane a zase ODS vraví, že to len s prižmúrením očí schváli, pretože dochádza k zvyšovaniu daní a potom sú tam strany, ktoré nechcú tie úpravy v sociálnych dávkach. Ale to viac-menej súvisí tak trochu aj s tou prípravou na voľby.

Ale má to šancu prejsť.

Má to šancu prejsť. Žiadna, čo som ja postrehol žiadna zo strán sa nevyjadrila, že rozhodne nie. Ale so zmenami. A uvidíme aké tie zmeny budú.

Keď je tá situácia podobná ako ste povedali so Slovenskom, pretože rovnako je to s Českom. Otvorená ekonomika, veľmi aj závislá na automobilovom priemysle. Toto máme veľmi akože podobný profil ekonomík. Tak tá naša reakcia alebo reakcia našej vlády je diametrálne odlišná. Teda minimálne v tom, že nechce siahať nikde, kde by nejakým spôsobom sa to malo dotknúť občanov. Čiže či už na strate výdavkov cez vyššiu DPH alebo spotrebné dane, s výnimkou toho tvrdého alkoholu alebo nejakým škrtaním sociálnych dávok alebo zmrazovaním penzií. Chcú to dosiahnuť len, zatiaľ hovoria len o úsporách na strane bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. V prvom prípade o dvadsať, v druhom o sedemdesiat percent. Vám sa tá reakcia zdá v tomto uhle keď to nasvietime cez Česko primeraná?

Tak v prvom rade tie informácie z ministerstva financií o tom kde by sa malo šetriť sú dosť nepresné a nejasné. Nie celkom s istotou sa dá povedať, že k akým eurovým úsporám by malo dôjsť, pretože dokonca ani nemajú dvadsaťpercentné úspory v bežných výdavkoch, pretože to by sa potom dotýkalo aj mzdových výdavkov, ale len prevádzky, nákupné tovary a služby. Podľa toho čo hovoril minister Počiatek, tak to sú úspory oproti plánovanému rozpočtu, ktorého základy boli postavené ešte v roku 2008. Vtedy sa ale počítalo s rastom ekonomiky zhruba o päť percent. A po škrte tých dvadsiatich percent keby k tomu došlo, tak sa dostaneme k tomu, že výdavky v budúcom roku by mali byť dokonca o trošku vyššie ako sú v tomto roku. Čiže to, čo navrhoval minister Počiatek nie je šetrenie, to je len škrtanie. A ja si myslím, že kombinácia vysoký prepad daňových príjmov, neistý rast ekonomiky alebo hospodársky rast do budúceho roku, sú dosť dobrým dôvodom na to, aby verejná správa šetrila nielen nerástla vo výdavkoch, pretože to je to čo zatiaľ počujeme. Pri tých kapitálových výdavkoch hovorí sa sedemdesiat percent, ale istá veľká suma výdavkov je viazaná na eurofondy. Tam sa škrtať nemôže a tiež nie je jasné, že či to škrtanie znamená odklad, čo znamená posúvanie skrytého dlhu na nevyhnutné opravy do budúcnosti. Ale to už mimochodom sledujeme. To bolo aj v minulom roku, aj v tomto roku sa viazali kapitálové výdavky. Čiže nedá sa to celkom dobre vyčísliť a je zaujímavé, že práve ministerstvo financií odmieta prísť s nejakou kvantifikáciou, že koľko by ten minister v tom rozpočte, ktorý on zostavuje alebo jednak zodpovedný chcel ušetriť.

V utorok Národná banka Slovenska urobila korekciu výhľadu rastu ekonomiky. Národná banka z tej poslednej prognózy zo štyri celé dva percenta mínus sa dostala, bola pesimistickejšia a dostala sa na tú úroveň päť celých šesť percenta. A ministerstvo financií v stredu, to je aktuálna správa z obeda, zase išlo opačným krokom, že ono tú svoju prognózu poslednú pokles ekonomiky šesť celé dva percenta vylepšila na päť celých sedem percenta. Výsledkom je to, že sa vlastne tie Národná banka s ministerstvom financií priblížili k sebe tie prognózy. A čo to znamená pre rozpočet, pre rozpočtovanie na budúci rok a vôbec? Ten na jednej strane tu povedzme, že viac pesimizmu, na jednej strane viac optimizmu.

Pre mňa je to nová správa, preto neviem čo za ňou stojí. Či sú to spresnené údaje Štatistického úradu alebo ktoré iné dôvody viedli k tej úprave. Ak by som povedal najprv čo to znamená pre občana, tak by som povedal, že moc to neznamená, pretože za prvé hrubý domáci produkt odhadujeme. My ho nevieme merať. Je to príliš náročná veličina. Za druhé, tá variabilita v slovenskom HDP, to znamená plánovaných šesť pokles na šesť alebo plánovaných päť pokles na šesť je proste tak vysoká, že polpercentný rozdiel v odhade poklesu je v súčasnosti v tej neistote toho ako sa bude vyvíjať je akoby štatistická odchýlka. Čiže znamená to stále pokles.

Ale aj keď by to bola teda štatistická odchýlka, neznamená to nejaké aj povedzme umelé vylepšenie tej rozpočtovej pozície v tom, že zníženie toho prepadu znamená nejaký odhadovaný vyšší daňový príjem. Čiže tá hra s číslami môže byť pre z pohľadu z ministra financií jednoduchšia. Z pohľadu niekoho kto by tu chcel šetriť povedzme, že mäkšia.

Netrúfam si toto komentovať. Určite je pravda, že pri znížení rastu HDP, a potom pri plánovaní odhadov HDP na budúci rok sa akoby zlepšuje pozícia, pretože aj tie daňové príjmy istým spôsobom sú naviazané na výšku HDP. Môže to znamenať vyššie HDP. Ale zase nie je to taký markantný rozdiel, aby som z toho usúdil, že niekto si chcel takto významne zjednodušiť situáciu.

Čiže budeme asi všetci čakať čo nakoniec minister Počiatek reálne predloží.

Áno, koniec koncov pri tom oznámení toho prvého poklesu šesť celé dva to ministerstvo prezentovalo tak, že zámerne zvolili čo najkonzervatívnejší odhad. Takže.

Máte ešte niečo? Vidím, že ste sa nadýchli.

Ja som chcel ešte doplniť to, že rozvíja sa tu dokonca aj taká debata o tom, že či máme dostatočné vysoké daňové príjmy keď vytvárame takýto veľký schodok. Stálo by to za to sa pozrieť na celkovo rast verejných výdavkov v uplynulom období. Od roku 2006 vzrástli výdavky verejnej správy o tridsaťdva percent. Inflácia za toto obdobie nedosiahla ani desať percent.

Čo tým chcete povedať?

Za posledné obdobie bol veľmi expanzívny prístup k rozpočtovaniu. Výdavky prudko rástli. A preto ako príklad uvediem to, že v roku 2009 rozpočet na tovary a služby, prevádzku ministerstiev oproti skutočnosti za rok 2008 vzrástol o tridsať percent. Výdavky na nájomné, elektrinu. Čiže my sme zaznamenali vysoké výdavky bez toho, že by ekonomická situácia rast cien tlačila ministerstvá k vyššej k spotrebe. Takže ten priestor na úspory je skutočne v tých rozpočtoch ministerstiev a myslím si, že tých dvadsať percent, teda zastavenie toho rastu je rozhodne málo a vláda má v rukách nástroje ako znížiť tvorbu dlhu, ktorý nakoniec občania budú musieť znášať.

Dobre, tak to je z mojej strany všetko. Ďakujem za návštevu štúdia. Majte sa, dovidenia.

Aj ja ďakujem, dovidenia.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Relácia: Argumenty Ivana Štulajtera

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

TOP videá