Harfa je strunový hudobný nástroj a zároveň jeden z najstarších hudobných nástrojov vôbec. Jej princíp ľudia objavili zrejme už pri brnkaní na tetivu luku. Nástroje, podobné harfe, sa objavili v Egypte a Mezopotámii približne v roku 3000 pred naším letopočtom. Na sever sa vraj dostali vďaka Keltom. Zo Škótska a Írska sa potom harfa rozšírila do zvyšku Európy. V 12. až 14. storočí bola hra na nej jednou z požiadaviek dvorného vzdelania. Nástroj pri hre spočíva medzi kolenami hráča a rezonančná skriňa je naklonená k jeho pravému ramenu. Pravou rukou sa hrajú vyššie, ľavou nižšie tóny. Napríklad tradičné škótske harfy sa však opierajú o ľavé rameno a hráč tak má nástroj nad srdcom. Pri hre sa používajú všetky prsty s výnimkou malíčka, ktorý je na to príliš krátky. Koncertná harfa má obvykle 47 strún a váži približne 36 kilogramov. Toľko a ešte viac o harfe píše česká Wikipédia.
Mnoho o tomto nástroji sa dočítate aj na stránkach Sprievodcu svetom malých harf. Píše sa tam, že najstaršie obrázky harf pochádzajú z už spomínanej Mezopotámie a Egypta. Mali rôzne tvary a veľkosti, najčastejšie sa skladali z hlavného tela a ramena, ohnutého podobne ako luk. Struny sa vyrábali napríklad z vlasov, či rastlinných vlákien. Z Cyklád (2500 rokov pred naším letopočtom) pochádza veľké množstvo sošiek muzikantov hrajúcich na nástroje, ktoré sa podobajú harfám. Často však nie je úplne jasné, či ide o lýru alebo harfu. Samotné slovo „harfa" pochádza z anglosaských a starogermánskych slov, ktorých kmeň znamená čosi ako brnknúť či trhnúť.
Na Zvolenskom zámku (pozerajte letnú reláciu SMErovka už túto stredu) sme narazili na mladučkú Luciu Švábikovú, ktorá hrá na harfe už približne desať rokov. Povedala si, že tuctových klaviristov je veľa, tak to skúsi s netradičným nástrojom. Pred rokmi ho kúpila od jedného pána, ktorý práve končil vo filharmónii. Stál približne 150 tisíc korún (päťtisíc eur), sú však aj kusy, ktoré stoja násobky tejto sumy. Podľa nej na Slovensku hráčov na harfu pribúda. Priznáva, že mnohých prekvapuje, keď na nej hrá sólovo a nie v niektorom z orchestrov. Pozná dievčinu, ktorá cvičí aj osem hodín denne, Lucia však stíha maximálne dve až tri. Študuje totiž na dvoch vysokých školách. Ako inak, harfu, k tomu si pridala jazyky. S harfou by sa chcela dostať do hudobnej školy v Moskve, pretože ju považuje za mimoriadne kvalitnú, prípadne do Francúzska. Na Zvolenskom zámku hráva pre návštevníkov už druhé leto. Oceňuje skvelú akustiku siene a dodáva, že na harfe sa dá zahrať čokoľvek od klasickej až po modernú hudbu. Ak si chcete vypočuť napríklad harfovú verziu skladieb Memory z muzikálu Cats, či Vím, že jsi se mnou z muzikálu Dracula, viete, kde môžete Luciu do polovice augusta nájsť.
