Keď kríž odhnije, nikto vám už na hrob nepríde

Keď drevený kríž odhnil, bolo to znamenie, že o hrob sa už nikto nestará.

V minulosti patrilo ovládanie aspoň tých najjednoduchších rezbárskych techník k samozrejmým znalostiam roľníkov a pastierov v mnohých, najmä horských, oblastiach Slovenska. So silne rozvinutou tradíciou rezbárskeho umenia bol spätý aj región Podpoľania. Jej výraznú súčasť predstavovala od 19. storočia výroba drevených vyrezávaných krížov, zdobených pomerne náročnou technikou nízkeho reliéfu, ktorá čerpala podnety zo vzdialených ohlasov barokovej a renesančnej ornamentiky. Podpolianski rezbári ich pretavili do osobitého regionálneho dekoratívneho štýlu.

V priebehu 20. storočia k nemu prispela i výrazná farebnosť, kvôli ktorej dostali podpolianske kríže prívlastok veselé. Ťažiskom rozšírenia krížov sú mestá Detva, kde je umiestnená aj expozícia krížov in situ, Hriňová a okolité lokality. Počet zaznamenaných krížov sa pohybuje okolo čísla 150. Obdivuhodná je vitalita rezbárskej tradície výroby a obnovy krížov, ktorá v súčasnosti plynule pokračuje odovzdávaním zručností z generácie na generáciu.

Okrem pôvodnej funkcie náhrobníkov, označujúcich miesto spočinutia zosnulého, sa rezbársky zdobené drevené kríže, najmä v podobe vysokých krížov postavených na významných miestach v krajine, považujú za symbol zvýrazňujúci príslušnosť k lokalite a širšiemu regiónu. Vďaka monumentálnemu vzhľadu a špecifickému rezbárskemu dekóru vzbudili pozornosť aj mimo krajiny pod Poľanou. Sú roztrúsené na celom území Slovenska, dokonca v zahraničí. Stali sa národno-reprezentačným symbolom.

zdroj: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, www.ludovakultura.sk

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

TOP videá